Zuzana Švecová

Zuzana Švecová

Kým sme deti, svojich rodičov milujeme. Ako dospievame, vzťahy k nim sa menia a komplikujú, vidíme aj nedostatky a stávame sa kritickými. Napriek všetkému však každý z nás vďačí svojej mame za to, že je na svete.

Človek a jeho duchovné zviera. Spojenie, ktoré nik neprekoná. Spoločnými silami je boj proti zlu zvládnuteľný.

Ako podľa vás vyzerajú tí, ktorí čítajú a rozmýšľajú? Sú stelesnením pôvabu a elegancie? Alebo majú 20 kg nadváhy a vyzerajú ošumelo? Ktorý z týchto obrazov sa vám viac pozdáva?

Zomriem. Aj ty zomrieš. Každého z nás to čaká. Dá sa však smrť zvoliť?

Kto sa chce báť, nech sa prihlási! Nekývajte tou rukou príliš prudko, stmieva sa, mohol by vám z nej ktosi odhryznúť...

Všetci starneme, tomu sa vyhnúť nedá. No keď máme 20 či 30 rokov, 60-tka je pre nás vzdialená celé svetelné roky. O to väčší šok nastane, až raz bude tu.

Ak sa nám ako deťom nesplnia určité sny, možno nemá celkom zmysel napĺňať ich v dospelosti. Optika snenia sa totiž zmenila.

Šváby vraj môžu žiť bez hlavy niekoľko dní až týždňov, pretože sa životu bez hlavy vedia jednoducho prispôsobiť. Sú teda evolučne niekde ďalej ako ľudia?

Neexistuje ostrá hranica medzi realitou a snom. Najmä nie podvečer, keď tajomne šumia stromy a schody v dome vŕzgajú. Vtedy sa i nemožné stáva možným.

Tak ako ľudia môžu klamať telom, knihy môžu klamať obalom alebo názvom.

Strana 34 z 41