Zuzana Švecová

Zuzana Švecová

Medziľudské vzťahy bývajú málokedy jednoduché. Niečo vieme, niečo si domyslíme – hlavne my, ženy, sme na to špecialistky. Práve preto sa odborné knihy o vzťahoch predávajú ako teplé rožky.

Maliar, vedec, cudzoložnica, krehotinka, rojko a more. Zvláštne spojenie... Nekonečné šíravy vody, ktoré pohlcujú smútok, bolesť aj žiaľ. Nekonečné v ich sile, ale aj v nežnosti. 

Ako človek starne, ľudí okolo neho ubúda. Nielen doslovne, ale aj metaforicky. Je čoraz menej tých, s ktorými čosi zdieľa, s ktorými sa môže rozprávať. A pritom je to paradox. Keďže je na svojej životnej púti dlhšie, mal by mať viac spriaznených duší, než mladí ľudia. No svet takto nefunguje.

Aby sme prežili, urobíme čokoľvek. Nános civilizácie z nás rýchlo opadá, ak ide o to, či prežijem ja, alebo môj jaskynný sused. Sú však momenty, kedy človek stratí chuť žiť, kedy jeho pud sebazáchovy opadne. A v takom prípade je mŕtvy oveľa skôr, ako ho pochovajú.

Každý deň zmizne na svete človek. Občas je to len útek z domova, občas ide o únos. Niekedy sa objaví sám, niekedy sa nájdu už len jeho pozostatky. Koľko času musí uplynúť, aby stratil nádej ten, kto takýmto spôsobom prišiel o milovaného človeka?

V niektorých krajinách nie je možné zmeniť kastu, do ktorej sa človek narodí. Prechody medzi vrstvami v spoločnosti sú inde možno realizovateľné, nikdy však nie jednoduché. Je naším osudom zomrieť v tej istej spoločenskej triede, ktorá nám bola predurčená?

Škola je občas len nevyhnutným zlom, povzdychne si určite nejedno školopovinné dieťa. Zato také prázdniny, to je čas, kedy sa žije naplno!

Akí sú, podľa vás, ľudia s modrými vlasmi? Že starší, zvyčajne zhrbení, s nákupnou taškou a volajú sa babička? Nuž, je načase tieto názory radikálne prevrátiť hore nohami.

Nerozumiem vojnám, nerozumiem mocenským ambíciám, nerozumiem nenávisti kvôli náboženstvu alebo farbe pleti. Nič z toho mi nepripadá podstatné – a napriek tomu tieto absurdnosti hýbu svetom. A zabíjajú.

Kto má v dnešnej dobe moc nad životom a smrťou? Politici? Finančné skupiny? Vojaci? Kto ju mal tak pred sto, dvesto rokmi? Tam je odpoveď jednoznačná – lekári. Uznávaní, obdivovaní, obkolesení gloriolou tajomstva.

Strana 15 z 38