streda, 27 november 2013 22:15

Smršť

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Stará stroskotaná loď, maják, ktorý svieti len vtedy, ak má niekto zomrieť, strašidelné hlasy vychádzajúce zo stien a mŕtvi, ktorí sa občas vrátia na zem. Ak sa odvážite do Smršti začítať, musíte počítať s tým, že vás občas strasie. A nielen od zimy, studeného vetra a snehu, s ktorými sa musia pasovať hlavné postavy.

Autori kriminálok sa občas nechávajú uniesť a svojim kladným postavám vštepujú nádych nesmrteľnosti. Asi to poznáte... Koniec je samá krv, samá strieľačka, no napriek tomu sa tí dobrí otrasú, zvlieknu si krvavé oblečenie a idú ďalej. Johan Theorin dokázal stáť nohami pevne na zemi, vďaka čomu by som jeho knihu najradšej vyobjímala.

Joakim sa kvôli udalostiam z minulosti so svojou ženou a dvoma deťmi presťahuje na pobrežie do starej usadlosti na Allunde. Dva majáky, veľký dom a krásna príroda. Dokonalá idylka? Možno by to tak bolo, keby dom, v ktorom začnú bývať, nebol postavený z vraku stroskotanej lode. Nasťahovať sa tam si žiada veľkú dávku odvahy a tolerancie. Zo stien sa obyvateľom domu vraj prihovárajú tí, ktorí tam zomreli. Joakimova dcéra Lívia ich počuje takmer každú noc. Má jej veriť alebo je to len detský výmysel? Keď sa v jeho rodine odohrá tragédia, Joakim zistí, že nie nadarmo sa šepká, že dom nikomu nič dobré neprináša.

„Nuž, čosi sa povrávalo,“ prikývol Gerlof. „Hovorí sa, že jeho kamenné základy pochádzajú zo starej opustenej kaplnky a drevo v dome zo stroskotanej lode. Aj vtedy ľudia recyklovali materiál.“
„Prečo svieti iba jedna veža?“
„Prišlo tam k nejakému nešťastiu, myslím si, že tam horelo... Dva majáky postavili, aby Alluden odlíšili od iných majákov na Olande, no napokon bolo pridrahé, aby oba svietili celú noc. Stačil im jeden.“

Tiež máte občas zmätok v menách a prekáža vám časté striedanie dejových rovín? Aj ja sa veľakrát musím vracať o pár strán dozadu a pripomínať si isté spojitosti, čo pri čítaní nie je veľmi príjemná záležitosť. Tentokrát však počiatočný chaos stál za to. Život Joakimovej rodiny, vyšetrovanie policajtky Tildy, spomínanie Gerlofa, priebeh krádeží dvoch bratov či zápisky z histórie usadlosti sa síce spočiatku javili ako separované dejové línie, no neskôr sa začali krásne zlievať do jedného čoraz súvislejšieho celku. Zakryté miesta sa pomaly odhaľovali, tajomstvá boli odnášané nemilosrdným prúdom Baltického mora, na ktoré mal Joakim výhľad. A ja som mala chuť tlieskať.

„Čo vidíš?" spýtal sa.
„Svetlo, vodu... tiene.“
„A čo ešte?“
„Svetlo.“
„Vidíš aj ľudí?“
„Ticho," potom odpoveď: „Mamu.“
Joakin zmeravel. Zadržal dych, naraz sa bál, že je to pravda – že Lívia spí a naozaj vidí v stene veci. Už sa nič nepýtaj, povedal si v duchu. Choď si ľahnúť.“

Napínavý dej, mnoho prázdnych okien, ktoré budete chcieť za každú cenu čo najrýchlejšie vyplniť ďalšími informáciami a strašidlá dýchajúce vám na krk vás donútia zakliesniť sa do stránok a viac ich nepustiť. Joakima si pre jeho vytrvalosť zamilujete, Tilde budete držať palce pri pátraní a ak ste čítali predchádzajúcu knihu Ozveny mŕtvych, tak aj stretnutie s Gerlofom vás zahreje na duši.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Johan Theorin
  • Národnosť: švédska
  • Knihu vydalo: Marenčin PT
  • Počet strán: 379
  • Dátum vydania: sobota, 01 január 2011
  • Žáner: mystery
Čítané 1761 krát
Viac z tejto kategórie: « Slučka Beštia »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.