piatok, 11 október 2019 11:32

Sára

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Správa o smrti vplyvného riaditeľa banky zaskočila detektívov, ale žiadneho z jeho zamestnancov či dokonca neprajníkov. Úkladná vražda neobyčajného človeka. O vyšetrovanie sa zaujímajú aj tajní, zo zahraničia.

 

Nemať peniaze, nie je bohviečo. Mať na účte milióny, to už je iná káva! Keď sa na to ale pozrieme z druhej strany, so zvyšujúcim sa číslom na vašom konte sa priamoúmerne zvyšuje aj počet tých, ktorým toto vaše šťastie môže prekážať.

Známe slovenské príslovie, obľúbené u dolných 90 percent obyvateľov krajiny, hovorí: „Na každú sviňu voda vrie“. V preklade to znamená, že ľudia, ktorí sú bohatí, no chamtiví, povýšeneckí, arogantní, si vlastne nepriateľov vytvárajú sami. Alebo inak, karma im to všetko vráti. Preto musia rátať s tým, že raz sa stanú pre konkurenciu nepohodlní a nikde nie je napísané, že im tučné kontá zabezpečia prebudenie do slnečného dňa.

Nikde nie je napísané, že vám tučné kontá zabezpečia prebudenie do slnečného dňa.

Bankár Schmitt

Samuel Schmitt je riaditeľom konzorcia bánk, ktoré vznikli v Európe po prevrate v roku 89. Ako jediný z rodiny prežil koncentračný tábor, potom si ho adoptovala teta. Keďže mu to pálilo, v číslach sa vyznal, obchodného ducha nezaprel, no do strany odmietol vstúpiť, režim mu dovolil robiť až šoféra, preto dlhé roky rozvážal po meste mlieko.

Oženil sa, mal jednu dcéru, Sáru. Po uvoľnení režimu mohol mať čo chcel, čo sa dalo za peniaze kúpiť. No Sárino srdce, lásku dcéry, si kúpiť nedokázal. Tak, ako nedokázal nikdy skrotiť jej divokú povahu. Sára milovala život. Boh ju obdaril nielen dokonalým telom, ale aj chuťou do života, v hlave tiež nebola vymetená. Bola vynikajúcou chirurgičkou, ktorá nielen uzdravovala pacientov šikovnými rukami, ale aj zo zdravých mužov s chirurgickou presnosťou robila bábky, ktoré uspokojovali jej túžby. Akékoľvek. Nikto sa nesťažoval. Obe strany boli spokojné.

„Sára policajtov ignorovala. Nepatrili do jej spoločenskej vrstvy a aj tých pár vysokoškolsky vzdelaných, čo spoznala na večierkoch a plesoch, boli v podstate idioti. Ani tých, čo ju občas, maximálne za dva-tri mesiace prichytili, keď prekročila rýchlosť, ani tým z očí netrčalo nič oné, iba... to jedno! Ale aj s tými to vedela... mala to nacvičené.
,Viete, tu je šesťdesiatka.’
,Vážne?! ’ previnilo sklopila zrak a podala mu doklady. Bol rád, že má do čoho pichnúť pohľad. Chlapi, čo sa jej nevydržali pozerať do očí, klesli pohľadom nižšie, ale tam narazili na... ak mala hlboký výstrih, božie dopustenie!..., a tak rýchlo vzhliadli, pričom niektorým už líca zalieval rumenec. Niekedy sa fakt bavila! Na jednom plese, kam ju otec zobral ako čerstvú maturantku, aby sa otrkala a doladila spôsoby, mala smotanové šaty s dekoltom... keď sa usmiala na čašníka, rozlial polievku a keď prechádzala pred hudobníkmi, všetky klarinety hrali falošné cit... a ani netušili, či cé je vôbec v partitúre.“

Bola vynikajúcou chirurgičkou, ktorá nielen uzdravovala pacientov šikovnými rukami, ale aj zo zdravých mužov s chirurgickou presnosťou robila bábky, ktoré uspokojovali jej túžby.

Peniaze robia nepriateľov

Až doteraz sa udalosti zaobídu bez asistencie Krauza a jeho kolegov. Ich prítomnosť si vyžiada až Schmitt s prestrelenou hlavou a mozgom rozprsknutým na stole. Ide o vraždu, pretože z vily nič vzácne nezmizlo. Do domu sa násilne nevlámali, najmodernejší zabezpečovací systém bol neporušený.

Ich teóriu o úkladnej vražde potvrdí aj video z kamery, ktoré anonym doručí na políciu a na ktorom je jasne vidieť páchateľa. Presnejšie, jeho tetovanie. Detektívi musia privolať aj vyšetrovateľov a vyššie šarže. Vykonávateľa vraždy totiž všetci poznajú...

Tu sa to začína celé komplikovať. Martin Kobza sa nešťastne zamiluje do Sylvie, ktorú manžel týra. Ona chce, aby ho zavraždil. Martin pochopí, žiaľ, už neskoro, že jeho Sylvia na neho narafičila poriadnu búdu. Schmitt nie je ničí manžel. Je riaditeľom konzorcia bánk.  

Krauz s kolegami majú plné ruky práce s dokazovaním neviny alebo viny svojho známeho. Na scéne sa ale objavujú aj ďalší hráči. Pri vražde bankára ani tak nešlo o to, zbaviť sa chamtivca, ale o to, aby sa nevyzradili tajomstvá, ktoré sa nikdy nemali dostať z kruhu piatich vyvolených. Darmo, keď je niekto chamtivý a začne si robiť po svojom, musí rátať s tým, že ponesie následky...

Sára, dcéra riaditeľa konzorcia bánk, sa stáva právoplatnou dedičkou celého majetku a nechtiac aj dedičkou tajomstiev. Len o tom zatiaľ nevie. Ešte ju nechávajú žiť hýrivým a bezstarostným životom. Zatiaľ.

Na medzinárodnej scéne

Dominik Dán čerpá námety pre svoje knihy zo skutočných udalostí, ktoré sa stali prevažne v období prevratu a nastoľovania novej politickej situácie na Slovensku. V tejto knihe sa zameral skôr na jednu udalosť, menej sa venuje politickej scéne, ani to však neuberie knihe na originalite a pútavosti.

„Kuky zavolal technikov a miestne oddelenie polície, aby im urobili asistenciu pri násilnom vniknutí do bytu. Technici rozobrali zámku a otvorili. Zápach už bol silnejší...
Našli ho v kuchyni vyvaleného na operadle stoličky. Guľka vytrhla nosné mandle a pricapila ich na kredenc za ním. Pištoľ mal v lone a prsty ju kŕčovito zvierali. Smutné... ako môže skončiť inžinier... ale smutnejšie to bolo v detskej izbe.
Obaja ležali, akoby iba spali, a niekto im henou namaľoval bodku doprostred čela.“

Sára sa stáva právoplatnou dedičkou majetku a nechtiac aj dedičkou rodinných tajomstiev.

Sára sa číta sama, ale to veľa dánoviek. Tentoraz sa nezdržiava detailnými opismi, ktoré inak prinášajú do vyšetrovania odpovede. Je o žene, ktorá v sebe nezaprie, odkiaľ pochádza a čo ju v živote formovalo. Humor charakteristický pre Krauza a jeho kolegov nájdete aj tu, ako aj ich naťahovačky a interný humor.

Čo ma ale zaujalo viac je, že autor zapracoval príbeh do kontextu medzinárodných politických a ekonomických záujmov. Nie je zvykom, že jeho príbehy a vyšetrovanie siahajú za hranice krajiny. Tu rozohral oveľa vyššiu hru a s hráčmi, ktorí sú celkom mimo chápania obyčajných, dolných 90 percent ľudí. Okrem toho, záver knihy ostáva otvorený. Pretože Schmittovi vrahovia sa rozhodnú, že ešte nenastal čas, aby do tajomstiev zasvätili nového člena klubu.

Dlhší opis a neprítomnosť akcie môže niektorých čitateľov v úvode od knihy odradiť. Spočiatku nejasný motív vrahov, nie toho, ktorého chytili a príbeh Schmitta, ako sa dostal k moci, si vyžaduje trochu trpezlivosti. Toto intro ale považujem za nutné zlo, aby ste pochopili jeho správanie a konanie.

Uvítala by som, ak by mal tento príbeh pokračovanie. Ďalší príbeh o Sáre by uspokojil tých, ktorým sa krásna, bohémska, vášnivá a cieľavedomá žena dostala pod kožu.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Dominik Dán
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 286
  • Dátum vydania: sobota, 01 január 2011
  • Žáner: krimi
  • ISBN: 9788055604718
Čítané 84 krát

Najnovšie od Michala Guľasová

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Smršť Chladnokrvne »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.