utorok, 16 júl 2019 14:53

Záhada troch štvrtín

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Presviedčajú vás, že Agatha Christie bola len jedna a Hercule Poirot už zomrel? Určite už zomrel, veď nie je fyzicky nesmrteľný, ale teraz sa záhadne objavilo pár jeho prípadov, ktoré boli dosiaľ svetu neznáme. Jedným z nich je Záhada troch štvrtín. A s ňou Hercule opäť ožíva...

Poirot postupne prijíma návštevy štyroch rozhorčených ľudí, ktorí mu vyčítajú, že im poslal list, v ktorom ich obviňuje z vraždy Barnabasa Pandyho. Niektorí ani nevedia, kto to bol. Poirot zas nemá ani tušenia o tom, že by písal také listy a tiež nepozná žiadneho Barnabasa.

„Minulú noc, keď Poirot ležal v posteli, dosť dlho premýšľal nad záhadou, prečo je väčšina ľudí, dokonca aj tých inteligentných, taká tvrdohlavá a iracionálna. Rozhodol sa, že musí sústrediť viac pozornosti aj na Barnabasa Pandyho. Bolo pokojne možné, že nejestvuje ani nikdy nejestvoval, a je len výplodom fantázie pisateľa spomínaných listov.“

Všetko so všetkým súvisí a v závere zapadne na svoje miesto

Príbeh nám prerozpráva inšpektor Catchpool, ktorý tu nahradí starého dobrého Hastingsa a stane sa na chvíľku Poirotovým spoločníkom. Najpodivnejšie na celom prípade je skutočnosť, že „mŕtva obeť“ pravdepodobne ani nebola obeťou, keďže išlo o vyše deväťdesiatročného pána, ktorý v tomto veku mohol pokojne zomrieť prirodzenou smrťou. Poirot musí teda nájsť odpovede na viacero otázok: Bola to náhodná smrť alebo vražda? Ak to bola náhodná smrť, prečo z nej chce niekto spraviť vraždu? Ak to bola vražda, je vrahom niekto z tých štyroch osôb, čo dostali list? Alebo je vrahom pisateľ listu a takto chce len odvrátiť od seba pozornosť?

Popri týchto otázkach a počas spoznávania osôb, ktoré sa do toho chtiac alebo nechtiac zaplietli, sa autorka nenápadne púšťa do ďalších dejových línií, ktoré vyzerajú ako drobné odbočky a s prípadom nesúvisiace zmienky. Ukáže sa však, že ako u Agathy Christie, aj tu všetko so všetkým súvisí a v závere zapadne na svoje miesto.

Pri čítaní knihy som si už nebola schopná predstaviť nikoho iného ako bruškatého pána s fúzikmi a hlavou v tvare vajca.

„Poirota to prekvapilo. Opäť sa mýlil. Bolo to nesmierne znepokojivé. Až doposiaľ si myslel, že sú tu dva páry, rovnako ako dva žlté a dva ružové štvorčeky šachovnicového koláča: Silvia Ruleová a John McCrodden, ktorí Barnabasa Pandyho nepoznali a nikdy o ňom nepočuli, a Annabel Treadwayová s Hugom Dockerillom, ktorí ho poznali, či už osobne alebo z počutia. Mylne sa však domnieval, že tieto dva páry ostanú úhľadne oddelené a zreteľne vymedzené, tak ako žlté a ružové štvorčeky koláča.“

Trošku ma v knihe vyrušovali gramatické chyby, ktorých som tam našla dosť, akoby chceli knihu rýchlo vydať a nebolo času na dôkladné viacnásobné skontrolovanie. Som zvyknutá, že vydavateľstvo Slovenský spisovateľ si dáva záležať na bezchybnosti svojich titulov, tak neviem, čo sa stalo pri tomto výtlačku.

Autorku Sophie Hannahovú som síce zaregistrovala už dávnejšie, ale doteraz som od nej nič nečítala. Keď vyšiel pred pár rokmi jej prvý román s Herculom Poirotom, zaznamenala som naň rozporuplné reakcie, a tak som ho neotvorený odsunula kamsi na zadnú poličku v knižnici. Keď sa ku mne dostala Záhada troch štvrtín, povedala som si, prečo nie? Možno už konečne nadišiel čas dať tomu šancu. Začala som ju čítať s pochybnosťami, ktoré sa ale po každej ďalšej kapitole rozplývali, až som sa dostala do štádia, že som ju nemohla pustiť z rúk!

„Mademoiselle! Sacre tonnerre! Povedali ste niečo, čo mi nesmierne pomohlo! Prosím, teraz chvíľku nehovorte vôbec nič. Potrebujem sa zahĺbiť do teórie, ktorá sa mi vynorila v mysli, aby som zistil, či je pravdivá. Musí to tak byť!“

Nemohla som ju pustiť z rúk!

Hercula Poirota majú možnosť poznať vášniví čitatelia klasických detektívok, no odkedy vysielajú televízny seriál s Davidom Suchetom, ktorý ho dokonale stvárňuje na základe popisu v knihách, táto literárna postava sa stala priam „celebritou“. Aj pri čítaní tejto knihy som si už nebola schopná predstaviť nikoho iného ako menšieho, bruškatého, decentne zladeného pána s groteskne narovnanými vykrútenými fúzikmi a hlavou v tvare vajca. A to podľa niekoho by nemal byť pravý Poirot, pretože ho nenapísala Agatha Christie. Dokonca sú v knihe použité francúzske výrazy pri priamej reči a autorka nezabudla ani na malé šedé mozgové bunky a Poirotovu samoľúbosť.

Milovníkom klasiky túto detektívku rozhodne odporúčam, jej čítaním si určite nepokazia dojem z predchádzajúcich diel o Poirotovi. A ja idem vyhrabať z police Vraždy s monogramom – prvú knihu nadväzujúcu na Agathu Christie od Sophie Hannahovej – a pokračujem v čítaní!

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Sophie Hannahová
  • Národnosť: anglická
  • Knihu vydalo: Slovenský spisovateľ
  • Počet strán: 304
  • Dátum vydania: utorok, 18 september 2018
  • Žáner: krimi
  • ISBN: 9788022020640
Čítané 162 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Morská panna Vražda Rogera Ackroyda »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.