pondelok, 18 február 2019 14:18

Kriedové správy

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Nie je správne generalizovať, no zdá sa, že väčšina dnešných detí potrebuje na to, aby sa zabavila, hlavne elektronické hračky. Napriek tomu sa na sídlisku pravidelne objavujú väčšie i menšie plochy poznačené detskou tvorivosťou. Nepotrebujú na to takmer nič. Postačí im krieda a kus asfaltového chodníka.

Pri prezeraní si týchto pestrých detských výtvorov sa často pousmejem a neprestávam sa čudovať fantastickému svetu detského videnia a schopnosti zakomponovať príbeh do spleti čiar a všakovakých postáv. Vždy si pritom spomeniem, ako sme v detstve hrávali hru „šípky“. Išlo o hľadanie stôp a prenasledovanie kamaráta, ktorý po sebe zanechával na rôznych miestach šípky. Spoznali sme tak aj tie najzastrčenejšie kúty a pozažívali najrôznejšie príhody. Prečo tento exkurz do môjho detstva? Je to jednoduché, od začiatku knihy Kriedové správy musím myslieť na vlastnú hru s kriedami.

Som rada, že som strávila detstvo so svojimi kamarátmi a nie s kamarátmi Eddieho Adamsa.

„Každý člen našej bandy mal svoju vlastnú farbu kriedy, takže sme hneď zistili, kto nám nechal správu, pričom každá kresba mala iný význam. Napríklad panáčik vedľa kruhu znamenal, že sa stretneme na ihrisku. Veľké množstvo čiar a trojuholníkov znázorňovalo les. Mali sme symboly aj na stretnutie v obchode a v parku aj značky varujúce pred Seanom Cooperom a jeho bandou.“

Po dočítaní knihy som rada, že som strávila detstvo so svojimi kamarátmi a nie s kamarátmi Eddieho Adamsa. Eddie a jeho priatelia vyrastajú v pokojnom anglickom mestečku osemdesiatych rokov a podobne pokojne bežia aj ich detské životy. Všetko sa dáva do pohybu až v momente, keď jeden z chlapcov dostane ako darček vedierko s kriedami. Netušili, koľko zábavy im kriedy prinesú a už vôbec netušili, že ich ich kriedové správy poznačia na celý život. Kódované odkazy ich totiž privedú k rozštvrtenej mŕtvole dievčaťa a vy spolu s nimi pochopíte, že už nič nebude, ako bývalo.

Cestou k znovunájdeniu pokoja bude definitívne vysvetlenie udalostí spred tridsiatich rokov.

„Zásady sú pekná vec... ak si ich môžete dovoliť. Rád si nahováram, že som zásadový človek, ale to robí väčšina ľudí. V skutočnosti máme všetci svoju cenu, gombíky, ktoré môžu iní stlačiť a prinútiť nás, aby sme sa zachovali nečestne. Zásady za nás nesplatia hypotéku a nezmažú naše dlhy. Zásady sú v našom nudnom, každodennom živote v podstate bezcenným platidlom. Zásadový človek už zvyčajne získal všetko, po čom túžil, alebo nemá čo stratiť.“

C. J. Tudorová rozbieha príbeh, z ktorého vás bude ešte dlho striasať a kriedové značky na chodníkoch pre vás nadobudnú nový rozmer. Pri výstavbe tohto mrazivého trileru využíva prelínanie udalostí z osemdesiatych rokov a zo súčasnosti. Chlapci už nie sú chlapci, no ozveny z ich detstva v nich stále rovnako rezonujú. Obzvlášť, keď postupne dostávajú listy s nakresleným kriedovým panáčikom a jeden z nich záhadne zomiera. Je jasné, že jedinou cestou k znovunájdeniu pokoja bude definitívne vysvetlenie udalostí, ktoré sa udiali pred tridsiatimi rokmi. Kto, prečo, za akých okolností, ako vraždil a čo s tým vlastne mali malí chlapci? Otázok pribúda a odpovede sú v nedohľadne.

„Možno je načase, aby som znovu prešiel starou dobrou uličkou spomienok. Až na to, že ma nečaká príjemná prechádzka ružovým sadom. Táto cesta je tmavá, popretkávaná pavučinami lží a tajomstiev, plná skrytých výmoľov. A po oboch stranách striehnu kriedové panáčiky.“

Otázok pribúda a odpovede sú v nedohľadne.

Hoci ide o autorkin debut, preukázala, že je schopná udržať pozornosť čitateľa a pripútať ho k riadkom tak, že nebude chcieť knihu odložiť. V mnohom mi však pripomínala štýl i výstavbu textu majstra tohto žánru, Stephena Kinga. Ale možno je to len pocit a moje prehnané hľadanie paralel. Schopnosť narábať s ľudským strachom a psychikou jej však vonkoncom nechýba. Núti nás zamýšľať sa nad vlastnými činmi, konfrontovať sa s vlastnými hriechmi, ktoré v nás zostávajú aj po rokoch, čo ako banálne sa nám môžu zdať. Pripomenie vám to, na čo ste už dávno zabudli a zostanete prekvapení, keď vám kdesi vzadu sfúkne prach a vaše spomienky začnú ožívať. Možno ste ublížili a možno ublížili vám, dnes sa však niet komu ospravedlniť, ani komu odpustiť.

Ako vraví C. J. Tudorová, keď ste dieťa, vaše nápady trochu pripomínajú semená vysypané do vetra. Niektoré nepadnú na úrodnú pôdu, vietor ich odnesie, zabudnete na ne a už sa o nich nikdy nezmienite. Iné však zapustia korene, vyklíčia a rozmnožia sa. Je dobré, že Tudorová na tie svoje semienka nezabudla, a dáva im šancu prežiť. Klíčiť však už začali. Prečítajte si Kriedové správy a uvidíte, že z nich môže byť naozaj dobrá úroda. A keď dočítate, choďte si na chodník nakresliť niečo pekné...

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: C. J. Tudorová
  • Národnosť: anglická
  • Knihu vydalo: IKAR
  • Počet strán: 352
  • Dátum vydania: pondelok, 01 január 2018
  • Žáner: krimi
  • ISBN: 9788055158020
Čítané 76 krát
Viac z tejto kategórie: « Krvavý január Lakový paraván »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.