nedeľa, 17 február 2019 20:53

Krvavý január

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Novinové titulky. Veľké, silné, úderné. Často sa prehnane snažia šokovať, zaujať za každú cenu a pritom môžu čitateľa hladného po informáciách vyslovene zavádzať. Poznáme to všetci, ktorí sme aspoň raz naleteli. Krvavý január – koľko ich ešte zomrie? To je titulok, ktorý do spomínanej skupiny určite nepatrí. Je to totiž titulok, ktorým všetko začína.

Krvavý január nie je len titulok, ktorý je mementom pre všetkých glasgowských policajtov, je to zároveň názov prvotiny škótskeho autora Alana Parksa. Jeho kariéra síce súvisela s umeleckou brandžou, no angažoval sa predovšetkým v hudobnom priemysle, konkrétne sa podieľal na marketingových kampaniach takých hviezd ako New Order, The Streets, CeeLo Green a mnohých ďalších.

Krvavý január nie je len titulok, ktorý je mementom pre všetkých glasgowských policajtov.

„Policajnú prácu mal rád, bol v nej dobrý a ona bola dobrá preňho. Prijali ho do zboru v šestnástich, bez kvalifikácie. Keby sa to nestalo, nabetón by skončil v armáde. Až v poslednom čase mal pocit, ako keby sa o desať rokov oneskoril. Mal byť detektívom pred desiatimi rokmi. Vtedy boli lepšie časy. Dnes zostal trčať kdesi na polceste medzi Murraym a týmito motorkármi, ktorí krúžili okolo biliardového stola. Vysedáva v nočnom klube s hlavou plnou speedu a policajnou plackou vo vrecku saka. Tie dve veci ozaj nejdú dokopy.“

Od prvých strán mi bolo jasné, že sa dostávam na pôdu, o ktorej viem len veľmi málo. Predsa len, Glasgow sedemdesiatych rokov je našincovi trochu vzdialený. Vstupujeme tak do prostredia plného násilia, drog, prostitúcie, alkoholu a kopy sociálnych problémov tmavých predmestí. To všetko vnímame vďaka Harrymu McCoyovi, detektívovi, ktorý sa v spomínanom prostredí dokáže bez problémov orientovať. Koniec koncov, sám z tohto prostredia vyšiel. Ako to už chodí, začína s ním pracovať aj mladý ambiciózny vyšetrovateľ Wattie. Ten je však príliš čistý a McCoy ho všeličomu priučí.

McCoy sa stane svedkom vraždy i samovraždy a odmieta akceptovať, že šlo o náhodu.

„McCoy netušil, či je na vine pivo, či ho dojala Wattieho naivita neskúseného nováčika, alebo sa chcel len zahrať na ostrieľaného šéfa, ale rozhodol sa, že mu poskytne pár užitočných rád. ,Toto nie je žiadny Greenock, či skade si to prišiel. Toto je Glasgow. Veľké mesto plné zla, tu to chodí inak. Musí, lebo keby nie, bojovali by sme s nimi dvadsaťštyri hodín denne. My využívame ich, oni využívajú nás.'“

McCoy sa stane svedkom vraždy mladého dievčaťa a následnej samovraždy rovnako mladého strelca a odmieta akceptovať, že šlo o náhodu. Začína vyšetrovanie, pričom jeho počínanie pripomína veľa iných literárnych vyšetrovateľov. Nachádza množstvo podozrivých vláken, narazí na nechuť svojho nadriadeného, má problematickú minulosť a tiež svojich vlastných démonov. Odpor jeho šéfa sa stupňuje s objavením sa indícií vedúcich k Dunlupovcom, jednej z najbohatších rodín v Glasgowe. McCoy sa však zatne a začína hrať skutočne vysokú hru.

„McCoy ho nasledoval do kuchyne, kde bolo príjemne teplo, snažil sa ignorovať krik a údery z vedľajšej miestnosti. Weir si sadol k umakartovému stolu, vyhrnul si rukávy na pestrofarebnej košeli, vzal do ruky kovové pravítko a pokračoval v porciovaní obrovskej hromady speedu, čo ležala na stole.“

Už sme spomínali, že sa Parks venoval šoubiznisu, očakávala som teda, že sa niečo z tejto jeho práce odrazí i v literatúre. Prezradím, že Parks len jemne nazrie do zákulisia, ale už len ten krátky okamih stojí za to. Poznať, že vie, o čom hovorí, resp. píše. Práve to, že pracuje so skúsenosťou, s tým, čo videl a zažil. To, čo sa okolo neho dialo, nachádza odraz v jeho textoch. Mimoriadna devíza. Ak prechádzate glasgowskými ulicami, cítite ich zápach, ak ste v bare, sedíte za stolom s mokrými lakťami, ak ste v pochybnej štvrti, vypýtajú si od vás cigaretu. Ste jednoducho súčasťou mesta a jeho atmosféra sa vám derie pod kožu. Kam sa hrabú 3,4,5,X D okuliare...

Ste jednoducho súčasťou mesta a jeho atmosféra sa vám derie pod kožu.

Protipól tvorí život horných desaťtisíc. Parks nemilosrdne zobrazuje ich velikášstvo a bohorovné správanie a vystupovanie. Všedný život im je vzdialený, akoby sa odohrával na inej planéte. Sú zvyknutí ľudí využiť, použiť, zneužiť a v najlepšom prípade odhodiť. Tých horších prípadov je oveľa viac a kreativita im rozhodne nechýba. V príbehu pritom nejde o nejaké prázdne moralizovanie, skôr o surovú sondu do života vtedajšej spoločnosti. Ak pripustíme, že sa spoločnosť odvtedy veľmi nezmenila, začnú nám behať po chrbte zimomriavky.

Krvavý január je žánrová kniha so všetkými atribútmi, ktoré si žáner vyžaduje, klišé nevynímajúc. Napriek tomu sa dá čítať aj ako exkurz Glasgowom sedemdesiatych rokov. Tento skrytý plán vás pri čítaní udrží aj v momentoch, kedy sa vám zdá, že príbeh trošku stagnuje. On ani nestagnuje. Skôr akoby zámerne necháva priestor samotnému prostrediu. Pôsobí tak ako kompaktný neoddeliteľný celok. Budem klamať, ak poviem, že sa na pokračovanie neteším. Kým sa k nemu dostanem, zostáva mi povzdych, že February´s son je zatiaľ len v angličtine.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Alan Parks
  • Národnosť: škótska
  • Knihu vydalo: IKAR
  • Počet strán: 355
  • Dátum vydania: pondelok, 01 január 2018
  • Žáner: krimi
  • ISBN: 9788055157665
Čítané 185 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.