piatok, 02 november 2018 18:30

Červený pavilón

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Legendárny sudca Ti z pera Roberta van Gulika je späť v novom vydaní s obálkou schopnou konkurencie aj medzi súčasnými vizuálnymi skvostmi v kníhkupectvách, aby mohol porozprávať svoje zážitky z vyšetrovania i tým neskôr narodeným!

Ešte z detstva si pamätám, ako mala mama v knižnici niekoľko kníh z edície Zelená knižnica, pod ktorú vtedy spadali asi všetky detektívky. A tiež si pamätám, ako na mňa nepríťažlivo a fádne obálky tých kníh pôsobili. Preto, keď som podrástla a začala som čítať detektívky, na tých Gulikovych ma odrádzali okrem zelených obálok bez nápadu aj čínske mená. Vtedy som ich zvládla prečítať možno jednu – dve, viac nie. Teraz, ako ostrieľaná čitateľka čínskych trilerov od Petra Maya som si povedala, že čínske mená sú už pre mňa brnkačka a navyše, keď sa mi ponúkla kniha Červený pavilón, hneď som po nej chňapla aj na základe vizuálu. A urobila som dobre.

Na čínske mená sa treba naladiť a človek si zvykne.

Na čínske mená sa treba naladiť, človek si na ne zvykne. Dosť tu pomôže (odporúčam využiť) aj úvodná strana knihy s rozpisom mien a povolaní osôb. Keď som si nevedela spomenúť, o kom je reč alebo sa mi poplietli dve podobné mená, táto strana dala v mojej hlave všetko do poriadku.

„Keď žena podišla bližšie, sudcu ohromila jej pozoruhodná krása. Mala veľmi príťažlivú oválnu tvár s jemne formovaným nosom a velikánskymi výraznými očami. Vlhký tyl jej lipol k nahému telu a odhaľoval jeho zamatovú belosť a zmyselné krivky so zreteľnosťou, ktorá privádzala do rozpakov. Oprela sa chrbtom o zábradlie a, pohojdávajúc kazetou na toaletné potreby, premerala si sudcu bezočivým pohľadom od hlavy po päty.“

Dej sa odohráva v bližšie neurčenom čase na Rajskom ostrove (vraj akejsi čínskej obdobe Las Vegas). Sudca Ti Žen-ťie sa tu zastaví cestou domov prenocovať, no keďže v tomto čase sa práve oslavujú sviatky mŕtvych, takmer si nenájde ubytovanie. Až naveľa mu zdráhavo ponúknu nocľah v Červenom pavilóne, ktorý má síce luxusné a v tejto horúčave žiadané chladné izby, ale páchne zatuchlinou. Neskôr dokonca vysvitne, že len pred pár dňami v ňom spáchal samovraždu istý akademik – Li Lien.

Na povrch vypláva pripomienka dávnej samovraždy istého významného člena spoločnosti.

„Viete, pozorujeme tu ľudí už desať rokov. Poznáme všetky typy, všetky do jedného. Precitlivený typ môže spáchať samovraždu, len čo ho pustíte z očí. Ale čo sa týka akademika, nie, pane. Samovražda, to nikdy nebolo preňho.“

Sudca sa ocitne uprostred vyšetrovania, pretože niektorí ľudia vyslovia podozrenie, že akademik by samovraždu nikdy nespáchal a iný sudca, ktorý mal prípad riešiť, urýchlene zdúchne preč z mesta s chabými výhovorkami. Do toho sa neskôr pridáva zavraždená kurtizána a na povrch vypláva pripomienka dávnej samovraždy istého významného člena spoločnosti, ktorá sa zhodou okolností udiala presne na tom istom mieste – v Červenom pavilóne. Rozbehne sa kolotoč vypočúvania, podozrievania, skrývania a klamstiev, ale aj nečakaných odhalení.

Na knihe ponúka veľmi zaujímavý aj spoločenský kontext starej Číny, kde sa na jednej strane mihajú obrazy príjemného posedenia pri zelenom čaji, pokojný život, ktorý plynie – s biednym postavením, špinou, smradom a drsným zaobchádzaním s kurtizánami a ženami všeobecne na strane druhej. Ženy sú chápané len ako tovar, prípadne módny doplnok pre muža, preto je samozrejmé, že muž môže mať takéto doplnky regulérne aj dva – tri... Samotný sudca Ti má tri manželky a v chápaní zúčastnených sa to berie ako istá prestíž, čo je pre našu spoločnosť nepredstaviteľné a odsúdeniahodné.

„Zmocnil sa ho tiesnivý pocit. Spomenul si na čudné príbehy, ktoré čítal o velikánskych... Rýchlo položil sviečku späť a opatrne potriasol závesmi nad posteľou. Zatvoril dvere a pritiahol k nim stôl z prostriedku izby. Rýchlo sa presvedčil, či obe sviečky vydržia do rána, vystrel sa na dlážke, hlavu na poskladanom odeve, pravú ruku na rukoväti obnaženého meča. Mal ľahký spánok a vedel, že ho aj najslabší zvuk zobudí.“

Na vyriešenie zločinov mu stačí obyčajný sedliacky rozum.

Sudca Ti sa nestratil medzi kedysi presláveným Sherlockom Holmesom, Herculom Poirotom alebo Perrym Masonom a svoje miesto si vie podľa mňa nájsť aj medzi súčasným Harym Holeom, Erikou Falckovou, Kim Stonovou, Joonom Linnom či Enzom McLeodom. Možno nepoužíva rafinované a racionálne analýzy, nezhromažďuje dôkazový materiál vo vákuovo uzavretých vrecúškach, neskúma odtlačky prstov nanotechnológiou, ale na vyriešenie zločinov mu stačí obyčajný sedliacky rozum a občas aj trochu šťastia. Je to vnímavý a spravodlivý človek, ktorého najväčšou prednosťou je pochopenie pre slabosti blížnych.

Červený pavilón je oddychová jednohubka, ktorá čitateľa naláka, aby túžil spoznať ďalšie dobrodružstvá sudcu Tiho a jeho šikovného pobočníka Ma Žunga. Ponúka šancu ocitnúť sa aj uprostred pracovných povinností aspoň na chvíľku na dovolenke v starej Číne s jej malebným koloritom. Gulikove knižky sú útle a rýchlo sa čítajú, či už na dovolenke alebo uprostred rozlietaného pracovného týždňa, keď si človek ukradne pár minút času pre seba.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Robert van Gulik
  • Národnosť: holandská
  • Knihu vydalo: Slovenský spisovateľ
  • Počet strán: 160
  • Dátum vydania: streda, 18 apríl 2018
  • Žáner: krimi
  • ISBN: 9788022020244
Čítané 57 krát
Viac z tejto kategórie: « Krátky pád Chaos »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.