nedeľa, 10 jún 2018 15:19

Hra na smrť

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Detstvo... Jednoduchosť... Krása... Hry... Zábava... Kamarátstva... Nevinnosť... Nezabudnuteľné zážitky... Základy pre život... Alebo pre smrť?

V zariadení na forenzný výskum ľudského tela po smrti vo Westerley sa pri náhodnej prehliadke objaví mŕtvola, ktorá nie je predmetom výskumu. To okamžite spustí lavínu vyšetrovania vraždy, keďže obeť skonala navidomoči brutálnym spôsobom. Vyšetrovania sa ujíma inšpektorka Kim Stonová so svojím tímom, ktorá je zhodou okolností prítomná pri nájdení tela.

Medzi „domácimi“ mŕtvolami je nájdená jedna, ktorá tam nepatrí.

Netušila som, že takéto zariadenia existujú, tak som mrkla na internet, či je to ozaj reálne a našlo mi ich zopár v USA. Je to niečo ako „ľudská farma“, podstatou celého výskumu je spresniť metódy určovania doby úmrtia človeka v kontexte s vonkajšími vplyvmi. Čiže v celom zariadení sú „pohodené“ mŕtvoly na rôznych miestach v rôznych štádiách rozkladu. A v príbehu je medzi takýmito „domácimi“ mŕtvolami nájdená aj jedna, ktorá tam nepatrí.

„Ležala tam kompletne oblečená žena s rozbitou tvárou a bezducho hľadela na modrú oblohu. Nad zakrvavenou hlavou poletovali stovky múch. ,Poviete nám, čo na nej študujete, profesor?´ spýtala sa Kim, keď ju konečne dobehli ostatní členovia tímu. Profesorovi zmizla z tváre všetka farba a nespúšťal oči z tela. Po dlhej pauze konečne odvetil: ,Je mi ľúto, inšpektorka, ale neviem, čo by som vám povedal. Toto telo totiž nie je naše.´“

Inšpektorka Kim mi je celkom sympatická, lebo nie je ani alkoholička, ani nerieši celoživotné mindráky a depresie ako jej kolegyne z iných kníh. Je to taká normálna baba, hoci trochu odmeraná, čo je ale občas zdrojom úsmevných epizód. V náznakoch sa síce spomína jej neľahká minulosť, no nemám pocit, že by na nej zanechala stopy. Ale možno sa mýlim a do tejto fázy sa dostala až v tomto pokračovaní jej prípadov.

Prichádza zlom a hrádza povolí pod obrovským prúdom povodne neprávosti nazbieranej za dlhé roky...

Kniha zaujme hneď od začiatku najmä nadšencov pre záhady ľudského tela, lebo sľubuje už len tým prostredím deja odkrytie zaujímavých faktov o hmyze a procesoch rozkladu. Samozrejme, tieto veci sú tu vedľajšie a spomínané len okrajovo, ale dianie okolo pátrania po vrahovi vhodne dopĺňajú.

„Zo zhlukov muších vajíčok sa vyliahnu tisíce lariev v priebehu štyroch až šiestich hodín. Sršne a osy sa však tiež objavia v priebehu niekoľkých hodín. Niektoré požierajú tkanivá, iné lovia muchy počas letu, odnesú si ich preč a odtrhnú im hlavy jediným rýchlym pohybom čeľustí. Sú aj také, ktoré žerú mušie vajíčka alebo mladé larvy, čo sa liahnu v telesných otvoroch. Porovnávame úroveň pôsobenia ôs s úrovňou rozkladu. Fázu počiatku, opuchu, rozkladu a vyschnutia.“

Onedlho po nájdení mŕtvoly, nahlásia pokus o vraždu mladej ženy na rovnakom mieste, ako bola nájdená neznáma mŕtva. Aby toho nebolo málo, skúmaním pôdy a kopaním sa nájdu staré ostatky tela, ktoré podľa všetkého bolo zavraždené rovnakým spôsobom... Navyše, Kim vyprovokuje nepríjemná novinárka Tracy, aby sa vrátila k nedokončenému prípadu mŕtveho muža z vodnej nádrže. Všetky tieto okolnosti a fakty sa striedajú v rýchlom slede prepletené dejom plynúcim okolo vyšetrovateľov, vraha a podozrivých. Mňa kniha pohltila natoľko, že som ju musela prečítať najrýchlejšie, ako sa dalo.

Kniha ma pohltila natoľko, že som ju musela prečítať čo najrýchlejšie.

Krátkymi retrospektívnymi kapitolkami, obavami obetí a myšlienkami vraha mi autorka pripomína štýl Camilly Läckbergovej. Je zaujímavé sledovať, ako sa veci vyvíjali kedysi v zdanlivom poriadku, kde je hranica ľudskej psychiky, kedy ešte dokáže byť tolerantná alebo otupená, a kedy prichádza zlom a hrádza povolí pod obrovským prúdom povodne neprávosti nazbieranej za dlhé roky...

„Vtedy ráno si plakala, akoby ti niekto roztrhol srdce na dve polovice. Nevedela som, čo sa deje, tak som plakala tiež. Vzlykala si, aj keď si mi česala vlasy. Prsty sa ti chveli pri zapletaní dvoch rovnakých vrkočov, ktoré mi trčali po bokoch hlavy. Boli si tvrdá, akoby som bola ja na vine. Pamätám si na svoje ponožky. Boli po členky, s pásom ružových motýlikov na leme. Nepáčili sa mi, ale nemohla som ti to povedať.“

Hra na smrť nie je síce prvotinou autorky Angely Marsonsovej, no ku mne sa dostala ako prvá z jej tvorby, pretože občas pristupujem k detektívkam s viacerými časťami a len jedným vyšetrovacím tímom trochu nedôverčivo. Mám potrebu čítať ich zaradom, aby mi niečo neušlo, no na druhej strane na to veľakrát nemám čas ani prostriedky, aby som sa dostala ku všetkým.

Tu som urobila dobre, že som vopred neštudovala anotácie a zistila som až neskôr, že tejto knihe už nejaké iné predchádzali. O žiadne dôležité informácie som však neprišla, celé sa to dá čítať ako samostatný príbeh. Dokonca som sa namotala a už zháňam aj predošlé Marsonsovej knihy, lebo táto ma fakt bavila. Podľa mňa je vhodná aj pre fanúšikov detektívok, čo nemajú v obľube drsné krimi.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Angela Marsonsová
  • Národnosť: anglická
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 400
  • Dátum vydania: štvrtok, 18 január 2018
  • Žáner: krimi
  • ISBN: 9788055157023
Čítané 485 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Cigaretka na dva ťahy Kvietok »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.