pondelok, 12 december 2016 17:07

Tichý výkrik

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Jedna obeť, päť ľudí prisahajúcich, že sa nikto nikdy nič nedozvie, odhodlaná detektívka a pribúdajúci počet mŕtvych. Nič už nie je také, ako sa zdalo na začiatku a ani čas nezahojí všetky rany.

Kim Stonová je ten ukážkový stereotyp detektívky, ktorý sme už videli v mnohých seriáloch či filmoch. Chladná, neprístupná, tvrdohlavá a ani sarkazmus jej nie je cudzí. Je síce ženou zákona, no pravidlá jej veľa nehovoria. Keď chce na niečo odpoveď, jednoducho ju dostane, či už je to bezpečné, alebo v rozpore s nariadeniami šéfa. Získa si vás však niečím iným. Má slabé miesto, ktoré postupne odhalí, prečo je tak veľmi spätá s prípadom, na ktorom momentálne pracuje.

Opovrhovanie a znásilňovanie boli na dennom poriadku.

„,Môj odborný odhad je, že máme telo neplnoletej osoby, nie staršej ako pätnásť rokov.´ ,Odborný odhad? To je vedecký žargón pre domnienku?´ Potriasol hlavou. ,Nie, tento záver by som dosvedčil aj na súde. Odhad je, že ide o telo ženského rodu.´“

Kniha vás postaví priamo do deja. A ako to už býva, kde sa objaví mŕtvola, tam sa objaví policajt. Keď sa však počet mŕtvych začne zvyšovať, niečo vám napovie, že to nebude len obyčajný prípad. Spája tieto obete niečo, čo detektívke zatiaľ uniká? Odpoveď nie je zložitá. Všetci „zainteresovaní“ pracovali v zariadení, ktoré sa malo starať o dievčatá – siroty, odhodené a nepotrebné „veci“. A tak sa k nim aj správali. Miesto, ktoré im malo poskytnúť útočisko, bezpečie a aspoň nejaký pocit domova, sa vôbec nelíšilo od prostredia, z ktorého dievčatá často pochádzali. Jediné, čo tu dostali, bolo opovrhovanie, znásilňovanie, podmienky neprijateľné pre zdravý a bezpečný život. Odrazilo sa to aj na ich správaní a psychike. Neboli zlé, ostali len nepochopené, s túžbou po pozornosti.

Pocit bezpečia vystriedal strach o vlastný život.

A tak sa tu črtajú dve časové línie. Doslova zahrabaná, no nie zabudnutá minulosť. A minulosť doháňajúca prítomnosť. Striedajú sa tu aj pohľady a rozprávač. Racionálny, logický a dedukčný pohľad detektívky strieda psychopatická myseľ vraha či zmýšľanie ďalších obetí tesne pred smrťou. Dej aj napriek tomu pôsobil veľmi jednotne.

„Nikdy nezažívali veľké gestá. Kim si nespomínala, že by ju niekedy nazývali inak ako dieťa. Oslovovali tak všetkých, aby si nemuseli zamestnanci pamätať ich mená. Kim si uvedomovala, že ju poháňa potreba hľadať spravodlivosť pre tieto zabudnuté deti. Nespomalí, kým ju nenájde.“

Postupne sa dozvedáme, že aj Kim bola kedysi jednou z nich. Nie v tom istom zariadení, no vedela sa presne vžiť do ich situácie. Náhradné rodiny, ktoré ju časom vrátili späť ako použitú hračku. Zlé rodinné zázemie, ktoré ju pripravilo aj o to najcennejšie, jej malého brata. Nemožno sa čudovať, prečo chcela odpovede tak dychtivo. Potrebovala, aby príbehy dievčat mali aspoň úctyhodný koniec, keď už im nebolo dopriate počas života. Nechýbali znásilnenia, omamné látky, pochovania zaživa či iné brutálne činy, za ktorými mohla stáť iba posadnutá myseľ.

„Keď som ju zahrabával, jej oči na mňa stále hľadeli. Mŕtva bola takmer pekná. Chcela vždy pomáhať, byť niekomu na osoh, mať zmysel. A teraz mala. Pošliapal som trávu a odstúpil som. Potom som sa tej malej poďakoval, že udržala moje tajomstvo. Nakoniec predsa len urobila niečo dobré.“

... a ja som mohla len ticho otvoriť ústa a uvažovať, že takéto rozuzlenie som skutočne nečakala.

S pomocou odhodlaného tímu ľudí, zvyknutých, že práca je viac než spánok, oddych či jedlo, odhalia kúsky skladačky, ktoré napokon pospája práve Kim. Ocitne sa v ohrození života, ale aká by to už bola detektívka, keby zločinec nebol potrestaný a spravodlivosť zvíťazila. Nebude to síce tak celkom pravda a happy end sa v podstate tiež nekonal. Ku koncu totiž viedla cesta plná mŕtvych, zranených, psychicky zničených či minulosťou stíhaných ľudí.

Romantiku by ste tu hľadali len ťažko. Hoci sa autorka snažila vtesnať do príbehu aspoň minimálnu romantickú zápletku, nechala, aby do popredia vystúpili príbehy mŕtvych a o osobný život detektívky sa opierala iba vo chvíľach, ktoré sa priamo týkali prípadu. Čo bolo celkom milým osviežením.

Keď už som si myslela, že je prípad vyriešený, vrah sa našiel, spravodlivosť našla svoje miesto, všetko sa zmenilo na posledných pár stranách a ja som mohla len ticho otvoriť ústa a uvažovať, že takéto rozuzlenie som skutočne nečakala. A ako veľmi som si myslela, že do príbehu vidím, tak veľmi sa to obrátilo proti mne. Kniha plná prekvapení, skvelý záver, čistá a prehľadná, ale vôbec nie jednoduchá dejová línia. Jednoducho, odporúčam. Či už holdujete krimi príbehom, alebo nie. Dobré knihy má totiž rád úplne každý.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Angela Marsonsová
  • Národnosť: anglická
  • Knihu vydalo: IKAR
  • Počet strán: 374
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: krimi
  • ISBN: 9788055148441
Čítané 1281 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Uspávač Neklidné zlo »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.