piatok, 12 júl 2013 12:20

Odísť navždy

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Patríte medzi knižných gurmánov, ktorým výber tej správnej knihy trvá aj niekoľko hodín? Tiež sa mi občas stáva, že sa prechádzka kníhkupectvom zmení na pátraciu akciu. Keď však uchopím do ruky knihu od Harlana Cobena, môžem si spokojne vydýchnuť. Pátranie sa skončilo úspešne.

Willovi Kleinovi pred jedenástimi rokmi za záhadných okolností zmizol brat Ken. Navyše ho celé mesto považuje za vraha, pretože polícia Kenovi pripisuje vraždu mladej dievčiny Julie Millerovej. Po rokoch Will nachádza v rodičovskom dome fotografiu, na ktorej jeho brat vyzerá oveľa staršie, ako si ho pamätá. Znamená to, že Ken žije a je stále v kontakte s rodičmi? A je pravda, že vraždu dievčaťa má na svedomí on?

„Muž v popredí mal šortky, ruksak, slnečné okuliare a odreté vibramy. Jeho úsmev som poznal, rovnako ako tvár, aj keď sa na nej objavili aj nejaké tie vrásky. Nebolo pochýb, kto to je. Na fotografii bol môj brat Ken.“

Keď sa Will začne o celú vec zaujímať, rozvíri vody, ktoré mali navždy zostať nedotknuté. Nečakane zmizne jeho priateľka Sheila a vyzerá to tak, že si niekto brúsi zuby aj na neho. Dozvedá sa skutočnosti, ktoré len tak ľahko neprehltne, a staré hriechy sa derú na povrch.

Pravdepodobnosť, že uhádnete, ako sa kniha skončí, je takmer nulová. Autor dej neustále zamotáva, pridáva nové udalosti, ktoré boli pre mňa také zarážajúce, že mi doslova vyrazili dych a pred oči nahnali kopu malých imaginárnych hviezdičiek. Skôr ako som sa stihla spamätať z jedného šoku, nasledoval ďalší, oveľa silnejší. Srdce mi bilo ako o život, oči hltali písmenká a tešili sa na ďalšie dávky napätia, prekvapení, úvah, nečakaných emócií aj jemných náznakov romantiky. Závislosť na knihe teda narastala priamo úmerne s počtom prečítaných strán.

Keď som sa prvýkrát stretla s Cobenovým dielom, žasla som nad tým, ako nenútene dokázal do kriminálneho príbehu ukryť ľahké úvahy o láske, priateľstve, živote či rodičovstve. Práve tento fakt sa stal jeho charakteristickou črtou, s ktorou sa stretávam v každom jeho diele.

„Mlčky som sedel na Julinom náhrobku, uvažujúc, prečo neplačem a prakticky nič necítim. Po chvíli sa tam objavil Oldsmobile Cierra rodiny Millerovcov a ja som sa vytratil. Ešte predtým som však na sekundu videl Katy do očí. Zračila sa v nich akási čudná rezignácia. Čosi ako múdrosť, ktorá je ďaleko nad možnosti dieťaťa v jej veku. Videl som v jej očiach hrôzu, smútok a možno aj súcit. “

Najväčšie majstrovstvo Cobenovej tvorby však spočíva vo vytváraní charakterov. Pomocou príbehu vymodeluje postavy, ktoré postupne čoraz viac získavajú na reálnosti, nadobúdajú skutočné kontúry a pomaly vystupujú z papiera. V polovici knihy som cítila, ako Will Klein sedí vedľa mňa a s očami upretými do steny mi rozpráva svoj zamotaný príbeh. Vo chvíli, keď som ho chcela potľapkať po pleci a povedať: "Nesmúť, chlapče!", som musela knihu zavrieť a opakovať si, že toto celé, čo sa okolo mňa odohráva, je len niečo fiktívne a ten sympatický chlapík, ktorého som ešte pred minútou počúvala, je len výplodom autorovej fantázie.

Nemusím vám, snáď, hovoriť, že mi to prebratie sa do reality vypálilo menšiu ranu do hrude. S Cobenovými charaktermi sa lúči veľmi ťažko, pretože nadobudnete pocit, že sú súčasťou vás. A posielať preč kúsok zo seba, s ktorým ste sa už dokonale stotožnili, dá zakaždým poriadne zabrať.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Harlan Coben
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 319
  • Dátum vydania: streda, 01 január 2003
  • Žáner: thriller
Čítané 2407 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Zrada Hypnosova socha »

Napíšte komentár