sobota, 23 apríl 2016 08:38

Bezprsté mesto

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Nekonečný čas vyplnený jedlom, filmami, sexom a hádkami, ktoré sú predzvesťou ďalšieho skrachovaného vzťahu. Edo nemá nijaké povinnosti, nijakú prácu, nijaké finančné ťažkosti a nijaké ambície... až kým sa nestane jedinou súvislosťou medzi beštiálnymi vraždami.

Vopred upozorňujem všetkých milovníkov spisovného slovenského jazyka, že počas čítania tejto knihy budú nesmierne trpieť. Rovnako, ak máte v pláne darovať Bezprsté mesto človeku znechutenému súčasnou dobou, nerobte to. Už dávno som nečítala knihu, ktorá by výstižnejšie opísala úpadok a skazenosť súčasnosti. Autor pritom nemoralizuje, ani nespomína časy, ktoré boli lepšie, krajšie, ľudskejšie. Len opisuje to, čo vidí.

Akousi zvláštnou náhodou sa z neho stal jediný bod spájajúci viacero obetí postrachu večerného mesta.

Edo Tretí, hlavný hrdina celého príbehu, je nevšednou osobou. Nevšedným ho však nerobí jeho charizma, einsteinovská inteligencia, či vzhľad Adonisa. Celá jeho netradičnosť spočíva v skutočnosti, že sa narodil pod hviezdou, ktorá mnohým z nás môže pripadať ako šťastná. Zarába si tým, že prenajíma veľký byt, ktorý zdedil, pričom žije v menšom, ktorý zdedil tiež. Z toho vyplýva, že nemá stresy v práci a zároveň nemá ani finančné problémy. Ktorý bežný človek môže o sebe povedať niečo také?

„Edo rozlepil oči, pozrel na hodiny a dostal strach z množstva času, ktorý musí do konca dňa vyplniť bytím.“

Celý deň trávi v lienkovom pyžame, ktoré jeho priateľka Beáta neznáša. To si vyzlečie len vtedy, keď vojde do vane plnej horúcej vody, s pridaním medu a ostatných prísad, ktoré si bežní smrteľníci zvyčajne dávajú na chlieb alebo do šalátov. Deň si ďalej spestruje pozeraním filmov, jedlom a sexom (zvyčajne) so svojou priateľkou. Z času na čas však vyráža aj do ulíc. Jeho kroky najčastejšie smerujú do jednej konkrétnej putiky, v ktorej sa stretáva s Paulim, „podnikateľom“, ktorého sa všetci boja pre jeho povesť, spôsoby a výzor. Napriek tomu, že na prvý pohľad sú Edo a Pauli vcelku odlišní, spája ich nanajvýš zaujímavé priateľstvo, založené na milostných listoch, ktoré píše Edo Pauliho priateľke v jeho mene.

Človek má problém rozlíšiť ilúziu a halucinácie od reality.

V tom istom podniku sa však občas stretne aj s mladou peknou maturantkou, ktorej tvár mu, takpovediac, nedá pokoj. Práve počas schôdzky s ňou sa ocitne na mieste vraždy inak bezvýznamného bezdomovca, ktorý si užil svojich pätnásť minút slávy ako obeť Bratislavského Rozparovača. A presne tu sa začína komplikovať Edov dosiaľ bezstarostný život. Akousi zvláštnou náhodou sa z neho stal jediný bod spájajúci viacero obetí postrachu večerného mesta. Okrem znepokojenia, ktoré v ňom vyvolal zvýšený záujem policajtov o jeho osobu, sa Edo musí popasovať aj so svojím prebudeným podvedomím, ktoré hrá s ním aj s čitateľom zvláštnu hru. Človek má problém rozlíšiť ilúziu a halucinácie od reality.

„Keď sa prebudil, zbadal hus, ktorá ho uprene pozorovala. Vyľakane skríkol. Hus sa splašene rozbehla od steny k stene. Edo vybehol z izby a zabuchol za husou dvere. Sadol si v kuchyni na kresielko. Ničomu nerozumel.“

A tak ho sprevádza neustály strach z toho, že po smrti uviazne vo večnosti „smädný a nevysratý“, ak nevypátra identitu Rozparovača. Edo s nekonečným množstvom voľného času sa zrazu mení na Eda zaneprázdneného, netrpezlivého, nepokojného, nervózneho... jednoducho na Eda so všetkými možnými príznakmi workoholizmu. Pod jeho vplyvom sa ešte hlbšie zamotáva do hrôzostrašného klbka udalostí. Tie znepokojujú celé mesto plné policajtov, prezerajúcich každú väčšiu tašku, v ktorej by sa mohlo nachádzať „mäsiarske kladivo", Rubikova kocka, jaternica, teplomer, neplatná petícia za osamostatnenie Rusínov na východnom Slovensku a konečne aj dva odrezané prsty ktorejkoľvek obete.

Celá kniha mi pripomínala moderné umenie, ktorému autor tiež venuje značnú pozornosť.

„Ľudia úplne oddelili lásku k umeniu od odhalenia jeho myšlienky. Moderna napĺňala galérie nevkusnými zájazdmi, pop art už má v kancli každý úradník a ruskú avantgardu si bársaká tetuška dá vytlačiť na porcelánové šálky.“

Život v hlavnom meste republiky už nie je bezpečný a Edo balansuje medzi tromi možnosťami – strčiť hlavu do piesku, ujsť, alebo odhaliť vraha a stať sa Batmanom (a neuviaznuť vo večnosti smädný a nevyprázdnený – vyskúšal si to na dve minúty a bolo to strašné...). Popritom stretne množstvo záhadných indivíduií, stane sa dočasným šéfom mafiánskych goríl, prežije pár infarktových stavov, niekoľkokrát si zatancuje na hranici zákona a nakoniec sa dostane do „pazúrov“ Vlčice, ktorá z neho možno napokon urobí človeka. Nečakajte však veľkolepé vyvrcholenie deja, žiaľ, nedočkáte sa ho, čo mňa osobne mierne rozhorčilo. Celá kniha mi pripomínala moderné umenie, ktorému autor tiež venuje značnú pozornosť. Tajomné odkazy šialeného Lístočkára akurát dotvárajú chaos, stratu zábran, morálky a cieľov, ktorých existencia je v podstate zbytočná a absencia deprimujúca.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Ondrej Štefánik
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Tatran
  • Počet strán: 344
  • Dátum vydania: nedeľa, 01 január 2012
  • Žáner: krimi
Čítané 1040 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Muž s modrými kruhmi Na podpätkoch »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.