streda, 13 apríl 2016 20:32

Muž z ostrova Lewis

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Rodina je pre každého z nás skalou, na ktorej staviame celý svoj život. Ak však zistíme, že tá skala nie je ničím iným, len obyčajnou ilúziou, v tom lepšom prípade nám to môže vyraziť dych...

Muž z ostrova Lewis je druhým krimitrilerom zo série o Finovi Macleodovi. Fin definitívne pretrhol zväzky so starým životom a nadobro sa vracia do svojho rodiska – na ostrov Lewis. Pochopil, že ostrovu nikdy neunikne a hoci väčšiu polovicu života prežil inde, aj tak ho podvedome rozdeľoval od života, ktorý chcel viesť.

„,Väčšina ľudí prežije život a nikdy sa nedozvie, čo leží pod kameňmi, po ktorých chodí. Poliši trávia život tak, že tie kamene dvíhajú a zaoberajú sa tým, čo pod nimi nájdu.´ Dopil fľašu. ,Už mi nerobilo dobre tráviť život v ľudskej špine. Keď okrem temných stránok ľudskej povahy nepoznáš nič iné, začínaš nachádzať temnotu aj v sebe. A to je príšerne zlé.´“

Fin pretrhol zväzky so starým životom.

Hoci Fin zavesil policajný chlebíček na klinec, na ostrove sa zapletie do vyšetrovania skutočne neobvyklého prípadu vraždy – v rašelinisku nájdu mŕtve mumifikované telo mladíka a Elvis, vytetovaný na jeho predlaktí, naznačuje, že nepôjde o vyše dvetisíc rokov starú obeť rituálnej vraždy, ako si miestni myslia. Fin sa musí pustiť do pátrania po chlapcovom vrahovi, keď už kvôli ničomu inému, tak aspoň kvôli príbuzenskému vzťahu zavraždeného s jeho životnou láskou, Marsaili. Podozrivým číslo jeden sa totiž razom stáva Marsailin otec. Finovi, ani jeho rodine neuľahčuje hľadanie pravdy ani fakt, že starý pán trpí ťažkou a rýchlo postupujúcou demenciou...

Aj druhé pokračovanie sa rovnako ako Čierny dom vyznačuje ponurou atmosférou, vyčíňajúcimi živlami, neustálym dažďom, zradnou vodou či víchricou. Nespomínam si, že by autor v opisoch severného ostrova Hebridského súostrovia spomenul slnko alebo teplo. Všetky postavy majú na sebe takmer vždy nepremokavé oblečenie alebo vetruvzdorné vetrovky. A aj tak sú vždy premočení a premrznutí. Autor však týmto bojom so živlami umocňuje atmosféru, aká vládne v tomto na prvý pohľad nehostinnom prostredí. Je fascinujúce, že ostrov je až na malé výdobytky stále rovnaký, či prešlo 60 alebo 30 rokov. Ak na ňom nenájdete pôvodný dom, tak ruiny určite. A spolu s nimi zostávajú zachované aj stopy stratených životov.

Ostrov sa takmer nemení, či prešlo 60 alebo 30 rokov.

Opäť na svetlo vypláva stará pomsta, nechcené spomienky na minulosť, na rozhodnutia, ktoré zmenili alebo ovplyvnili život, nikdy nezabudnuté činy nútiace nás zachovať sa tak, akoby sme sa za iných okolností pravdepodobne nezachovali.

Bola som zvedavá, či Peter May zostane verný svojmu štýlu písania a ako sa popasuje s druhou knihou o Finovi. V prvom diele sa súčasnosť prelínala s minulosťou v podobe Finovho retrospektívneho rozprávania o svojom detstve a dospievaní. V aktuálnom príbehu to autor vyriešil podobne. Súčasnosť sa tu strieda s rozprávaním Marsailinho otca Tormoda, opisujúceho svoje detstvo tak, ako mu jeho myseľ dovolí. Hoci je postihnutý demenciou a krátkodobá pamäť mu takmer vôbec nefunguje, na minulosť, usilujúcu sa zabudnúť, si však spomína takmer do podrobností. Preto príbehu nechýba dramatickosť, sugestívnosť, i keď plynie pomaly, jeho monotónnosť sa nezmení ani na konci.

„Poviem ti, čomu verím, Donald. Verím tomu, že Boh zo Starého zákona nie je ten istý ako Boh z Nového zákona. Ako sa dokážeš vyrovnať s krutosťou a násilím jedného a pokojom a láskou kázanou druhým? Vyberáš si drobky, aké sa ti páčia a ignoruješ tie, čo sa ti nepáčia. Len tak sa to dá. Preto existuje toľko kresťanských frakcií. Katolíci, mormoni, baptisti, evanjelici, jehovisti, svedkovia.“

Peter May na pozadí príbehu rozoberá sociálne problémy Škótska minulých rokov.

Autor aj tu rozoberá sociálne problémy škótskej spoločnosti nedávnych rokov. Na pozadí príbehu sa tak čitateľ dozvedá o neľahkej situácii sirôt v sirotincoch, najmä pápežencov, ktorých sa katolícka cirkev zbavovala odvedením na ostrovy, aby tak mohli nezriedka robiť otrokov svojej novej „rodine“. Iste, sledovali aj ušľachtilý cieľ, a ním bolo tzv. miešanie krvi, preto poklesol počet detí, narodených vo zväzkoch s blízkymi príbuznými. Ďalšou vážnou témou je otázka zaopatrenia starších príbuzných, sužovaných fyzickým alebo psychickým utrpením a s ním súvisiace sa zbavovanie povinností voči nim.

Peter May sa vyznačuje tvorbou charakterových postáv a tak tomu bude aj v tomto diele. V prípade Marsailinho otca nám ponuka náhľad do psychiky človeka, budeme premýšľať, čo človeka vedie k tomu, aby vymazal svoju minulosť, aby ju vytesnil, nakoľko sa bude dať a začal odznova. Zároveň budeme sledovať, ako na neho pôsobí postupné uvedomovanie si faktu, že prichádza o svoju vitalitu a zdravý rozum a stáva sa z neho len niekto, na koho rodina pozerá smutne, s výčitkami, ako na záťaž, ktorej sa treba čo najskôr zbaviť.

Muž z ostrova Lewis je presne to, čo od dobrej knihy očakávate – rozprávačský talent Petra Maya vás uchváti už na prvých riadkoch. Po Čiernom dome zostala latka vysoko a čitateľ uzná, že ju druhým pokračovaním autor nepodliezol.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Peter May
  • Národnosť: škótska
  • Knihu vydalo: Plus
  • Počet strán: 400
  • Dátum vydania: pondelok, 14 marec 2016
  • Žáner: krimi
Čítané 820 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Ozveny viny Pamatuji si vás všechny »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.