pondelok, 29 február 2016 14:32

Studňa

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Všetko so všetkým súvisí. Nik nie je dostatočne bezvýznamný na to, aby nemohol byť súčasťou veľkého plánu. Veľkého, podlého, krvavého plánu. Plánu s cieľom, pre ktorý sa umiera.

Niektorí čitatelia považujú krimi a detektívky za ľahší žáner, ktorý, takpovediac, nemusia „brať vážne“. To znamená, že nemusia čítať pozorne, nemusia si pamätať detaily, veď vinník sa na konci objaví, aj keby hromy bili! Ja to takto nevnímam, hoci detektívky tiež považujem za oddychové čítanie. Pri ich čítaní sa totiž dokážem aspoň na chvíľu úplne odpútať od svojich vlastných problémov, ktoré sú možno v iných knihách do istej miery zobrazené.

Knihy Dominika Dána sa líšia od ostatných svojho druhu.

Knihy Dominika Dána sa však líšia od ostatných svojho druhu. Možno je to čiastočne spôsobené reáliami, ktoré sú nám také blízke. S najväčšou pravdepodobnosťou je to však zapríčinené faktom, že jeho príbehy sú do veľkej miery skutočné, a to aj napriek ubezpečeniu o opaku (ktoré mi pripadá ako poriadne sarkastické) nachádzajúcim sa už na úvodnej strane. Inými slovami, pri čítaní tejto knihy som sa nielenže odpútala od osobných starostí, ale ako bonus som si odniesla silný hlavybôľ po opätovnom uvedomení si, aké ľudské potvorky sa skrývajú za tvárami ľudí promenádujúcimi sa po Našom meste, po ktorom sa vlastne promenádujem aj ja, aj takmer pol milióna ďalších možných budúcich páchateľov a obetí.

„Čierne audi kombi zvládlo cestu do Milána za čas, za aký by sa nemusel hanbiť ani Senna, a iba s jednou pokutou, ale tá stála za to. Rakúski policajti ... konajú rýchlo a rázne, a tak každý rád zaplatí. Ani nie tak rád, ako rýchlo – a o to im ide.“

Pri čítaní tejto knihy sa však čitateľ ocitne nielen za hranicami ľudskej slušnosti aj ľudskosti vôbec, ale aj za hranicami Slovenska a, samozrejme, aj oficiálne stanovenej mravnosti, čo privítajú priaznivci kníh, z ktorých sa dá žmýkať krv a testosterón. Netešte sa však, nemienim tu uvádzať nijaké pikantné citácie. Oveľa viac ma totiž zaujali autorove prednosti, vďaka ktorým si Dán získal ako čitateľku konkrétne mňa.

Prvým z týchto dôvodov je jeho skvelá štylistika. To znamená, že nepatrí k tým autorom, ktorých čítame pomaly, pretože oni zjavne pomaly písali – text nie je kostrbatý, preplácaný, nenachádzajú sa v ňom zbytočne dlhé statické opisy, je v ňom dostatok dynamiky a priamej reči, humoru, irónie, satiry, inotaje, prirovnaní a ostatných vecí, ktoré síce znejú nepríjemne, ale v skutočnosti sú nesmierne zaujímavé. Obzvlášť keď ich je veľa (podotýkam dobrých!) pokope.

Nikto nie je dostatočne bezvýznamný na to, aby mal svätý pokoj od všetkých špinavostí, ktoré sa vôkol nás denno-denne dejú.

Ďalšia vec, ktorá mi na Dánovi imponuje, je jeho všestrannosť. Tým nemyslím len isté znalosti z latinčiny, histórie a flóry, ale skôr celkom dôveryhodne vykreslené kompletné spektrum ľudskej spoločnosti od tej najnižšej, až po úplne najvyššiu, čo je obzvlášť viditeľné v tejto knihe. Práve z dôvodu priepastných sociálnych rozdielov medzi jednotlivými vrstvami je taký desivý fakt, že aj obyčajný človek bez domova, ktorého mnohí môžu považovať a aj považujú za spodinu spoločnosti, môže participovať v jednej z hier, ktorá nášmu štátu znižuje prestíž a nám životnú úroveň. Vytvára to dojem, že nikto nie je dostatočne bezvýznamný na to, aby mal svätý pokoj od všetkých špinavostí, ktoré sa vôkol nás denno-denne dejú často bez toho, aby si to niekto všimol.

Áno, hoci sa to možno nezdá, ešte stále hovorím o knihe, v ktorej sa, tak ako vo všetkých pred ňou a po nej, nachádza množstvo zaujímavých nových postáv, či už ľudských, alebo... ehm tých, v ktorých prebieha fotosyntéza. Teda až do chvíle, kým sa o ne nezačne starať náš starý dobrý malý Kuky. A už sme pri ešte zaujímavejších starých postavách, ktoré tradične vedie kapitán Richard Krauz, hrdý otec dvoch dcér a príležitostne aj verný manžel, v prvom rade však vynikajúci a trochu výstredný vyšetrovateľ so špecifickými komunikačnými schopnosťami.

„Díky. O hodinu pôjdem okolo aj s kamošom, volá sa Glock a má naširoko roztvorenú papuľu, deväťmilimetrovú. Ak ho nechceš nasrať, tak ten spis budeš mať na stole. Inak žiadne pivo...“

Naozaj existujú ľudia, ktorí sa hrabú v ľudskej špine a trestajú tých, čo si to zaslúžia.

Žarty bokom. Niektorým ľuďom je zle, keď im milá sestrička s úsmevom na tvári berie pár mililitrov krvi, hoci sa na túto masívnu stratu mohli psychicky a fyzicky pripravovať už pomerne dlhý čas. Na stranách tejto knihy ani neviem ako a prečo vnímam každú obeť ako bývalého človeka so všetkým, čo k tomu patrí. Ako niekoho, kto o všetko prišiel len tak – zrazu, bez varovania a odporným spôsobom. Pre nás sú to len strany v knihe, možno pár trpkých osobných skúseností, s ktorými sa budeme vyrovnávať ešte pekne dlho, no naozaj existujú ľudia, ktorí sa hrabú v ľudskej špine a trestajú tých, čo si to zaslúžia. Majú silu a schopnosti postačujúce na to, aby sa postavili a zneškodnili tých, ktorí si dovtedy užívali pocit prevahy.

„Braňo sa chcel zvrtnúť a utiecť, ale pol sekundy predtým sa ho krpec zasratý dotkol. Chytil ho za plece a pritiahol si ho k sebe. Braňo sa zahnal, čo fakt nemusel, lebo krpec úder očakával a profesionálne ho vykryl.“

Napriek tomu, že zlo bolo potrestané, život nie je rozprávka. Dolapeniu a potrestaniu totiž predchádzali nenávratné straty – straty na životoch. Aké výčitky si robia obyčajní, priemerní ľudia? Aké hriechy už len spáchali? A aké emócie prežíva človek, ktorý opakovane vraždí, či už pre peniaze, pre moc, alebo pre čokoľvek? Na toto neodpoviem, ale možno na to prídete. Aspoň čiastočne.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Dominik Dán
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 327
  • Dátum vydania: piatok, 01 január 2010
  • Žáner: krimi
Čítané 1091 krát
Viac z tejto kategórie: « Nakoniec príde smrť Ozveny viny »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.