streda, 10 február 2016 17:11

Ukolébavka

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Syndróm náhleho úmrtia dojčiat. Čo o ňom viete? Že je nevysvetliteľný a že sa môže stať komukoľvek? A desí vás to? Potom ste na správnej adrese, pokračujte v čítaní a budete vydesení ešte viac.

Ukolébavka – chaotický začiatok, napokon však všetko do seba zapadne ako sofistikovaná skladačka. Poďme si ale pekne po poriadku predstaviť dve roviny príbehu.

Päť mŕtvych detí v rôznych rodinách na piatich rôznych miestach. Nemajú nič spoločné, zázemie, pôvod rodičov, spoločenskú vrstvu, farbu kože, veľkosť pri narodení... Syndróm náhleho úmrtia dojčiat je absolútne nevyspytateľný, vraj práve tak môže zahynúť akékoľvek bábätko. Aj to, ktoré je úplne zdravé. A vraj nezáleží ani na polohe, v ktorej sa v postieľke alebo inde nachádza. V tomto prípade sa však zdá, že jeden spoločný prvok sa nájde – všetkým deťom čítali večer predtým na dobrú noc knihu Básně a říkanky celého světa. A všade ostane kniha otvorená alebo založená na strane 27... Je to viac ako len náhoda? Práve po tomto sa pustí do pátrania novinár Carl Streator. To je prvá rovina.

Päť mŕtvych dojčiat na rôznych miestach nemá nič spoločné...

Rovina druhá. Realitná kancelária, zaoberajúca sa predajom domov, v ktorých sa objavujú nevysvetliteľné veci: plač dieťaťa v múroch domu, obraz starej tváre zjavujúci sa vo vani plnej vody, zvuk výstrelov po vražde... Domy s týmito zvláštnosťami predávajú. Akože – toto vynáša? Realiťáčke Helen Hoover Boyleovej veru áno. Má v portfóliu tzv. sužované domy. Také, ktoré nijaký iný realitný maklér nechcel, ktoré sa nepredávali. Práve tie má v ponuke. A predáva ich zas a znova, vždy so ziskom. Hoci jej sekretárka Mona si o tom myslí svoje. Ako však súvisí Helen s mŕtvymi deťmi?

„Helen sekne rukou do vzduchu. ,Nechci, aby si někdo mašíroval chodbou k nějakému jasnému světlu. Chci, aby ti cvoci zůstali tady, na téhle astrální úrovni, a šmytec. ´ Podívá se do novin. ,Na to, aby byli mrtví, mají celou věčnost. Tak se můžou v tom domě zdržet mizerných padesát let a trochu si zastrašit.´“

Vražda slovami... čo všetko je za touto desivou predstavou ukryté?

Pri čítaní mi napadali rôzne otázky: Môže básnička, riekanka či uspávanka v detskej knihe zabíjať? Odkiaľ vôbec pochádza tých pár veršov? Môžu mať slová takú silu? A ak áno – platí to len na deti? A musí byť prečítaná priamo? Čo ak by ju niekto prečítal napríklad v rádiu a počuli by ju tisícky ľudí, čo by sa stalo potom? Vražda zbraňou, liekmi, rukami... to všetko je známe. Vražda slovami... čo všetko je za touto desivou predstavou ukryté?

Kto pozná uspávanku/probíranku, má moc nad životom a smrťou. Smrť po nej je však ako keby „pekná“. Ten, kto si ju vypočuje, zomrie znenazdajky, v spánku, bez bolesti. Uvedomte si to – niekoľko slov vám zaručí moc nad životom človeka. Ktoréhokoľvek. A každý z nás pozná človeka, o ktorom si povie, že by bol radšej, keby ani nebol. Vôbec to nemusí byť niekto blízky, zákerný kolega či nepríjemný sused. Čo tak politici, držitelia moci, tyrani v ďalekých svetoch?

„Jistě, ovšem, svět by mohl být bez některých lidí lepší. Jo, svět by mohl být náramně fajn, jen to tu a tam trošku přičísnout. Trošku připucovat. Udělat menší nepřirozený výběr. Jenže to ne, já už probíranku nikdy nepoužiju. Už nikdy. A i kdybych ji použil, tak ne k pomstě.“

Ak existuje báseň, ktorá má moc zabíjať, možno existuje báseň, ktorá má schopnosť oživovať. Alebo prinavracať zdravie. Alebo dať človeku bohatstvo... Snaha nájsť knihu, v ktorej by takéto básne boli, spojí novinára Carla a realitnú agentku Helen. Každý má vlastný dôvod, prečo chce vzácnu knihu, Knihu tieňov, nájsť. Spoja sa so zištných dôvodov. A obaja slová uspávanky poznajú. Otázne je, dokedy majú moc oni nad ňou a kedy prevezme ona moc nad nimi...

Ak existuje báseň, ktorá má moc zabíjať, možno existuje báseň, ktorá má schopnosť oživovať!

V knihe Ukolébavka načrtáva Chuck Palahniuk nielen výsostne zaujímavú tému moci slov nad človekom, nad jeho životom, aj keď to všetko varí vo svojej vlastnej špecifickej a v nemalej miere absurdnej polievke, ale načrtáva aj závažné spoločenské problémy. Diskriminácia, distribúcia moci vo svete, populačná explózia.

„Možná se do pekla nechodí za to, co uděláme. Možná se do pekla chodí za to, co neuděláme. Za to, co nedoděláme.

Cez niektoré zážitky asi človek nie je schopný preniesť sa. Môže sa s nimi naučiť žiť, ale nikdy sa ich celkom nezbaví. Vyhrá, ak ich dokáže spracovať. No často ho v celkom nečakanej chvíli kostlivec prežitého chytí potme za členok ľadovo studenou rukou. So svojimi vlastnými duchmi bojujú aj Carl a Helen. A mnoho zmätočného sa v poslednej kapitole krásne vysvetlí, čitateľ pochopí, prečo konali tak, ako konali. Palahniuka odporúčam literárnym experimentátorom, jeho diela sú vrstevnaté, často šialené. Ukolébavka nie je výnimkou. A zároveň je to fascinujúca kniha.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Chuck Palahniuk
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Odeon
  • Počet strán: 221
  • Dátum vydania: sobota, 01 január 2011
  • Žáner: krimi, dobrodružné
Čítané 719 krát
Viac z tejto kategórie: « Krv nie je voda Smutný pondelok »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.