pondelok, 01 február 2016 15:49

Záhada Modrého vlaku

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Tento rok (2016) uplynulo 40 rokov od smrti Agathy Christie. Ako inak jej môžeme vzdať úctu, ako tým, že si prečítame niečo z jej bohatej tvorby. Dobrou voľbou môže byť aj Záhada Modrého vlaku.

Paríž, muž s bielou bradou, Grék, americký milionár a v centre pozornosti Ohnivé srdce – obrovský a hriešne drahý rubín, údajne patriaci Kataríne Veľkej a žene, ktorej sú drahokamy určené. K tomu si pridajme nefungujúci vzťah s klasickým manželským trojuholníkom, resp. v tomto prípade štvoruholníkom, takmer opičiu lásku otca k dcére, vedľajšie postavy, z ktorých sa vyvinú hlavné ťažiská príbehu a jednu osudnú cestu vlakom zo zimného Londýna na slnečnú Francúzsku riviéru. Zamotané? Pre Agathu Christie typické. Ale pekne poporiadku.

Aj najmenší detail môže zvrátiť priebeh vyšetrovania.

Nemusíte si ani prečítať anotáciu, aby ste vedeli, kto sa stane obeťou na ceste Modrým vlakom. Veď kde je šperk a žena, zaručene sa uskutoční zločin. Mladá žena je zavraždená síce jednoducho, no o to viac sa vrah postaral o výsledný efekt – dobil jej tvár na nepoznanie. Zanedbateľný postreh? Hm, možno, ale pri Herculovi Poirotovi nič nie je nepodstatné. Aj najmenší detail môže zvrátiť priebeh vyšetrovania. Agatha Christie aj v prípade brutálneho spôsobu znesenia zo sveta, opisuje zločin s istou noblesou a gráciou, presne takou, akú použije jej detektív pri vyšetrovaní. Nevyžíva sa v krvavých scénach a do detailu opísanom zohavení obete, ako to neraz býva v súčasných krimitrileroch.

Okruh podozrivých je široký, od neznámeho muža (ako už vieme, v knihách Agathy Christie je vždy vrahom konkrétna známa postava), obyčajného vlakového lupiča, až po, samozrejme, manžela alebo milenca. Pozornosť polície sa zameria na spomínaného manžela, lebo práve manžel sa v takýchto prípadoch okamžite stáva podozrivým číslo 1. Avšak v súlade s faktom, že ten, kto má dokonalé alibi, je najviac podozrivý, nevynechajú ani milenca zavraždenej. A čo na to Hercule Poirot? Spochybní oficiálne vyšetrovanie a zase všetkým vytrie zrak svojou prezieravosťou a neskonalým talentom odhaliť niečo na prvý pohľad takmer neviditeľné? O tom ani nepochybujte!

Hercule je ako veverička, zbierajúca zásoby, aby mala v zime z čoho žiť.

„,Nie som taká bystrá ako vy, pán Poirot. Polovicu toho, čo ste povedali, vidím akosi inak. Myšlienky, čo mi napadajú, pramenia z celkom iných okolností...´
,To je predsa celkom prirodzené,´ uzavrel detektív. ,Zrkadlo ukazuje pravdu, no každý doň hľadí z iného uhla.´“

Hercule Poirot sa do vyšetrovania pustí svojím povestným a nenapodobiteľným štýlom. Postupne rozmotáva klbko prípadu, sleduje jednotlivé nitky, odhaľuje tajomstvá a jeho trpezlivosť a precíznosť je korunovaná úspechom v podobe vyriešeného prípadu. Pri tom mu, tradične, asistuje trpezlivý a nedočkavý čitateľ, meria si s jeho schopnosťami sily, no často s ľútosťou konštatuje, že naňho skrátka nemá. Hercule svoju prácu prirovnáva k veveričke, zbierajúcej na jeseň zásoby, aby v zime mala z čoho žiť. Zbiera jednotlivé fakty, ktoré zužitkuje neskôr. A tak aj v tejto detektívke načrie do svojej zásobárne, aby z nej vybral vzácny oriešok, ktorý si tam schoval a použil ho na získanie potrebnej informácie.

Záhada Modrého vlaku predstavuje sondu do spoločnosti.

Prečo tak obľubujeme detektívky (aj) Agathy Christie? Možno za tým tkvie naša túžba po spravodlivosti, dobrodružstve, túžba niečo zažiť, alebo len jednoducho byť vo víre udalostí. Dáme zabrať našej fantázii, máme možnosť zapojiť naše logické a analytické myslenie. Alebo možno sa za naším rozhodnutím prečítať si dobrý detektívny román skrýva práve jeho vycibrené vystavanie a kompozícia. Od začiatku očakávame zločin a meno páchateľa spoznávame zväčša až na konci, keď nám ho autor odhalí. Vnímame ho ako súčasť okruhu podozrivých, no súčasne si uvedomujeme, že podozrivou je každá z postáv. Či už jej fandíme, alebo jej neveríme ani nos medzi očami. Vieme, že zločin bude vyriešený, páchateľ odhalený a v zmysle rozprávkového konca – dobro zvíťazí nad zlom.

„,Prekliaty Modrý vlak,´ poznamenala. ,Vlaky si žijú svojím životom, však, monsieur Poirot? Ľudia sa stávajú obeťami vrážd a zomierajú, ale ony sa rútia ďalej, akoby sa nič nestalo. Táram hlúposti, no asi ma chápete.´“

Záhada Modrého vlaku rovnako ako každá dobrá detektívka svojím spôsobom predstavuje sondu do spoločnosti. Charaktery sa ani po takmer deväťdesiatich rokoch od napísania románu nezmenili. Vždy sa nájdu ľudia, ktorým klamstvo ani okrádanie nie je cudzie, ľudia, čo v prekonávaní prekážok aj za cenu násilia nevidia nič zlé, alebo ľudia, čo si od márnomyseľnosti nevidia ďalej od nosa. A v neposlednom rade obsahuje presne to, čo od nej očakávame, už keď sa do nej začítame: napätie, záhady, tajomstvá a prekvapenie na záver.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Agatha Christie
  • Národnosť: britská
  • Knihu vydalo: Slovenský spisovateľ
  • Počet strán: 216
  • Dátum vydania: utorok, 08 december 2015
  • Žáner: krimi
Čítané 1072 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.