nedeľa, 16 jún 2013 23:48

Sex na mieste činu

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Darovanému koňovi na zuby nehľaď – najmä ak ide o knihu so šteklivým názvom Sex na mieste činu. Cesta vo vlaku je dlhá a charakter oddychovej literatúry naznačuje príjemné dvojité riadkovanie – už sa neviem dočkať! No nie všetko je vždy také, ako na prvý pohľad vyzerá, a už po prvej kapitole som nevychádzala z úžasu...O vražde vibrátorom som veru ešte nečítala.

Ľudská fantázia nepozná hraníc. O to viac tá francúzska, ktorá píše o homosexuáloch, pohlavných údoch, vyvrcholeniach, perverznostiach všetkého druhu, putách, mučení i močení, amatérskych záberoch, „psej láske“, nekompromisnom pornobiznise a ilegálnych snuff movies, v ktorých sexuálne hry končia vraždou partnerky. Práve takýmto filmom sa rozhodne raz a navždy urobiť rázny koniec komisár Liberty, ktorý sa nesnaží len o rozbitie pornografickej siete a jej distribútorov, ale tiež o akúsi morálnu očistu celej spoločnosti. Dosť bolo dévedéčok pochybného zdroja, násilia páchanom na tých najbezbrannejších a nehanebných sexshopov - radšej sto nevinných vo väzení, ako jeden zločin bez vinníka! Z bojovníka za práva žien a ľudskú dôstojnosť sa však postupne stáva nebezpečný masový vrah.

Nech však čítam, ako čítam, penisy sú pre mňa stále penismi, nie symbolom moci.

Z bojovníka za práva žien a ľudskú dôstojnosť sa však postupne stáva nebezpečný masový vrah.

Prečo ale bola táto kniha napísaná? Uniká mi snáď jej hlbšia podstata, motív, prevratná myšlienka, dobre strážená šifra pre budúce generácie? Čo chcel autor povedať svojimi postavami, ich vnútornými monológmi, nezaujímavými rozhovormi, nedokončeným záverom a samotným príbehom? Chcel čitateľa šokovať, zbúrať konvencie a predsudky, rozpútať verejnú diskusiu k tabuizovaným témam a pri prechádzke po kníhkupectve vidieť pohoršené rady nadvihnutých obočí? Som príliš stará, náročná, zaujatá, nudná, alebo nebodaj tvrdá a prísna na nášho nepochopeného umelca? Nech však čítam, ako čítam, penisy sú pre mňa stále penismi, nie symbolom moci, a Majanova snaha o absurdnú prózu naďalej zostáva literatúrou béčkovej „kvality“. Veď posúďte sami.

Kto vie, ten vie, kto nevie, píše strašné knihy s katastrofálnou krimi zápletkou.

„Wallance začína chápať, že mu nedovolia len tak sa vypariť zo scény a že si želajú, aby ostriekal močom šarmantnú Vanessu zavesenú na kruh, čo mu nie je proti srsti, keď si spomenie na divízneho komisára Goua, ktorý si ju tak cení. Táto predstava mu trochu napne pohlavie, čo mu sťaží úlohu, ale napokon sa mu to podarí, hoci prúd nie je taký mohutný, ako by si želal predviesť. Čo už, bude sa s tým musieť uspokojiť.“

Kto vie, ten vie, kto nevie, píše strašné knihy s katastrofálnou krimi zápletkou. Spisovateľom nemôže byť každý a aj prvok bizarnosti a pritiahnutosti za vlasy si vyžaduje majstrovstvo. Ak bolo jeho zámerom docieliť, aby ani v jednej domácnosti nechýbala polička na najhoršie literárne počiny sveta, tak sa mu to podarilo. Publikum nie je hlúpe a neodbijete ho nejakou údajnou paródiou spoločnosti a policajného systému, ktorá bola s najväčšou pravdepodobnosťou napísaná duševne chorým jedincom na záchodovej doske. Šetrite lesy, žiadajte cenzúru, dovolávajte sa rozsudku smrti alebo si aspoň od predavača pýtajte slovník, ktorý vám celé čítanie tohto jedného veľkého chaosu objasní.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Raphaël Majan
  • Národnosť: francúzska
  • Knihu vydalo: Marenčin PT
  • Počet strán: 156
  • Dátum vydania: piatok, 01 január 2010
  • Žáner: krimi
Čítané 2087 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.