nedeľa, 16 august 2015 21:05

Prípad Corso

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Hľadáte drsnú detektívku s nabrúsenými zbraňami a ešte nadupanejšími hláškami? Tak hľadajte niekde inde...

Prípad Corso je už štvrtou knihou od slovenského spisovateľa Michala Čierneho. Autor má (aspoň podľa toho, čo som sa dočítal) priame skúsenosti s organizovaným zločinom, a tak má informácie o kriminálnom živote, drogách a žargóne z prvej ruky. Ešte by bodla aj troška spisovateľského talentu.

Bratislava, drogy, mafia a jedna vražda. Asi takto by sa dal v skratke charakterizovať Prípad Corso. Hovorí o boji medzi drogovými dílermi a bratislavskou kriminálkou, plus dostanete aj pár vrážd a kopu feťákov. Príbeh začína vyšetrovaním vraždy, kde hlavnú úlohu hrajú vyšetrovatelia Slávo a Kiko. Aby zistili pravdu a našli vraha, musia sa detektívi ponoriť do vôd drogového svinstva, kde je istá iba jedna vec. Nikto sa z nich nevráti rovnaký ako predtým.

Aby zistili pravdu a našli vraha, musia sa detektívi ponoriť do vôd drogového svinstva.

„Policajti opatrne rozhrabali zeminu, akoby to robili každý deň. Začali v okolí športovej čapice. Z útrob čiernych hrúd vykukla hlava. Telo bolo takmer neporušené, ležalo na pravom boku. Vlhká pleť a divný krč v Rišovej tvári. Ležal tam ako pohodené vrece s odpadom.“

Dej je nekoherentný, až to bolí. Začína vraždou, nasleduje akcia kukláčov, aby hneď zase zmenil os svojho zamerania na nehodu jedného z vyšetrovateľov a nechal čitateľov dumať nad tým, čo do pekla sa vlastne deje. Zápletka je... uhm... ťažko povedať, či by sa to dalo nazvať zápletkou, keďže od začiatku až do konca nechápete, čo vlastne detektívi vyšetrujú, čo je tou hlavnou silou príbehu, tým impulzom, tým jasným svetlom na konci tunela, ku ktorému kniha smeruje. Čerešničkou na torte je rozuzlenie, ktoré je zbúchané na posledných troch stranách. Geniálne. Tlieskam, klaniam sa a zahadzujem túto knihu tak ďaleko, ako sa len dá.

Zadná strana obálky hovorí o tom, ako je kniha plná otrasných obrazov drogovo závislých, prostitútok, a ukazuje nám naše hlavné mesto také, aké v skutočnosti je. Špinavé, plné dílerov a skorumpovaných policajtov. Autorova osobná skúsenosť s touto odvrátenou stranou Bratislavy je tu očividná a v knihe aj celkom dobre stvárnená. Kniha vysvetľuje, ako funguje rozvoz drog a iné operácie, ktorými sa venujú ľudia smrdiaci kriminálom. Je to dôveryhodné, je to efektné a pekne sa to číta.

Čo sa však nepekne číta, sú dialógy. Neviete si ani predstaviť, aké je to bolestivé čítať zle napísané dialógy. Je to ako keby vám hranou papiera rezali kožu medzi prstami a sypali do toho soľ. Dialógy jednoducho nefungujú. Hlášky vyznievajú klišéovito. Teda, ak máte šťastie. Inak sú bez nápadu, nudné a minimalizujú pôžitok z čítania na absolútne minimum.

Neviete si ani predstaviť, aké je to bolestivé čítať zle napísané dialógy.

Rada pre wannabe spisovateľov: Nič nepodčiarkuje prostoduchosť a šablónovitosť jednotlivých charakterov tak ako bezduché a nefunkčné dialógy.

Postavy, postavy, postavy. Ach jáj. Keďže som dialógy počastoval ako zlé, neviem, ako mám nazvať postavy. Nesympatické? Bez štipky originality? Tak strašne umelé, že som mal pri čítaní chuť trhať si vlasy? Odporúčam autorovi prečítať si niečo od Stephena Kinga. Ten totiž dokáže jednou vetou priviesť k životu postavu tak hodnoverne, že mu to celé zhltnete ako hladný bezďák nefetovanú veveričku. V tomto prípade na to autorovi nestačila celá kniha.

„,Milana, dones ešte jeden pohár,‘ oslovil Kiko barmanku, ktorá práve prešla okolo. V rukách sa jej chvela tácka s tromi poldecákmi. ,Si sa pomýlil, ne? Čo si v reštike? Mám veľa roboty. Pekne prídi k baru.‘ ,Dík za ochotu,‘ zafrflal Kiko. Postavil sa a prešiel v výčapu.“

Básnické otázky a silné filozofické rozpravy tiež veľmi nepomáhajú. Nie je to tým, že by sa tam nehodili. Práve naopak. Detektív, ktorý videl pri svojej práci všelijaké zverstvá, sa zamýšľa nad nestabilitou ľudskej psychiky, spravodlivosťou či hodnotou morálneho správania v dnešnej dobe. V rukách dobrého spisovateľa to znie ako recept na víťazstvo. Bohužiaľ, nie v tomto prípade. Autorove výlevy sú krátke, nevhodne vsadené a tisíckrát počuté, napísané či vyslovene klišéovité zlátaniny.

Klišéovité postavy s klišé dialógmi, plus klišé prirovnania a stokrát omieľané frázy? Viva la cliche!

Gangstri a díleri používajú slová ako dement, hovädo či hajzel? Naozaj? Nie som odborník na kriminál a na podsvetie, ale myslím si, že ľudia žijúci mimo zákona rozprávajú trocha inak. Troška drsnejšie. Trocha viac vulgárnejšie. Preboha, veď umelé cecky druhoradej šľapky na rohu vašej ulice sú autentickejšie ako slovník grázlov v tejto knihe. Klišéovité postavy s klišé dialógmi, plus klišé prirovnania a stokrát omieľané frázy? Viva la cliche!

Napriek tomu sa nebojte. Nie je to až také strašné. Kniha nie je úplné bahno na spodku nášho knižného trhu. Je muchou, ktorá lieta tesne nad tým a snaží sa dostať vyššie. Úspešne či neúspešne? To závisí od každého čitateľa individuálne. Pre mňa je Prípad Corso podpriemernou detektívkou, ale určite si nájde skupinu čitateľov, ktorých zaujme a na krátky čas zabaví. Odkaz pre všetkých ostatných: Prečítajte si Dominika Dana, poprípade Jo Nesba.

Aby vám pri čítaní nebolo ťažko, tak si aspoň pustite soundtrack k hre Max Payne 2: Fall of the Max Payne.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Michal Čierny
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Tatran
  • Počet strán: 317
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: krimi
  • Poznámka: Autorova totožnosť nie je známa, keďže vo svojich dielach vychádza zo skutočných udalostí.
Čítané 1192 krát
Viac z tejto kategórie: « Ja, pútnik Plavba smrti »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.