Vytlačiť túto stránku
pondelok, 13 júl 2015 20:39

Ja, Pútnik

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Pred vlastným osudom sa vraj nedá ujsť, čo je vopred dané, to nás neminie. Túto skutočnosť si uvedomuje aj Pútnik, muž mnohých tvárí a mnohých životov, ktorý však pre okolitý svet vlastne neexistuje.

Do deja nás vláka pozoruhodná vražda v tuctovom a lacnom hotelíku, ktorú znásobí ďalšia vražda na opačnom konci sveta. Po pár stranách však zistíte, že tento krimitriler sa bude točiť okolo vraždy len minimálne. Gro príbehu totiž tvorí rozprávanie muža, kvôli rôznym identitám ho volajme Pútnik. Rozpráva o práci pre vládu USA. Máme pocit, že neuveriteľné historky a činy sú pre jedného chlapa skrátka nezvládnuteľné. Hovorí o boji s terorizmom, drogovými kartelmi, kontrašpionáži, najvyšších trestoch, zrade, no aj o túžbe žiť normálny život.

Od samého začiatku cítite, že to nemôže dopadnúť dobre.

Šanca sa mu paradoxne naskytne po 11. septembri, kedy v jeho vlasti nastupujú nové poriadky. Rezignuje na svoju funkciu a v Paríži sa pokúsi začať odznova. Ako sirota a adoptované dieťa bohatých rodičov je zvyknutý žiť sám, koniec-koncov, minulosť tajného agenta je takmer nezlučiteľná s rodinným životom. Jeho pokoj je však náhle preč, keď ho vystopuje detektív. Ten zistí, že záhadná vražda bola vykonaná v súlade s obsahom knihy o moderných vyšetrovacích metódach, ktorú napísal ako vlastné vyrovnanie sa s minulosťou. Pútnik tuší, že týmto sa všetko mení. To, aký boj ho v skutočnosti čaká, tak s tým nerátal ani v najhorších nočných morách...

„Premýšľal som o nesplnených snoch, o normálnom živote a peknej žene v New Yorku, ktorej číslo sa nikdy nedozviem. Premýšľal som o štvrtom júli, o dňoch strávených na pláži a o všetkom peknom, o čo tak ľahko prídete pri požiari. No väčšinou som rozmýšľal o tom, že tajný svet človek nikdy neopustí, vždy čaká v tme, pripravený zavolať svoje deti naspäť.“

Od samého začiatku je z knihy cítiť, že to nedopadne dobre. Jednoducho nemôže. Udeje sa totiž príliš veľa zlého a dôsledky činov môžu byť katastrofálne a pre hlavného hrdinu fatálne.

Ja, Pútnik, je dokonalo prepracovaný krimitriler s paralelnými a zdanlivo nesúvisiacimi príbehmi. Sila ich vzájomnej súvislosti, a to, ako do seba postupne všetko zapadne, vás v nestráženom okamihu zrazí do kolien. Zároveň nás núti premýšľať nad tým, ako ľahko a jednoducho môže jedného dňa prísť definitívna skaza ľudstva. Ani si to nestihneme uvedomiť. Trebárs aj v podobe na kolene vyrobenej apokalypsy.

Definitívna skaza v podobe na kolene vyrobenej apokalypsy.

Pútnik je pozoruhodnou osobnosťou, na jednej strane chladnokrvným zabijakom, na strane druhej citlivým človekom a pozorovateľom. Práve tieto jeho vlastnosti ho oslabujú a stáva sa zraniteľnejším. Jeho život môže vzbudzovať ľútosť, môžete ho považovať za premárnený, nenaplnený. Veď kto už by túžil byť celý život niekým iným až tak, že zabudne byť samým sebou. Verte, nevymenili by ste sa s ním ani na jednej jedinej strane v knihe.

„Som starý a unavený, no stane sa to, a stane sa to tak, ako vám vravím. Spisovateľ Robert Louis Stevenson raz povedal, že skôr či neskôr všetci zasadneme k hostine následkov svojich činov. Mal pravdu, preto vám vravím, pritiahnite si stoličku a vezmite si vidličku, lebo veľká hostina sa blíži.“

Súbežne s rozprávaním Pútnika sa vyvíja aj príbeh jeho náprotivku, Saracéna. Vyhýbala by som sa však označeniu terorista. Iste, je to terorista, ale nie taký, akých si predstavujeme. Žiadne výbušniny pod oblečením, ani radikalizmus. Saracén je totiž úplne obyčajný Saudskoarab, v ranom detstve poznačený verejnou popravou svojho otca. Osobná tragédia a ďalšie okolnosti v jeho živote spôsobili, že sa z neho vyvinul inteligentný a rozvážny, ale fanatik, ktorý podniká všetko na vlastnú päsť. A to je asi horšie, ako keby bol samovražedným atentátnikom.

Celý život je niekým iným, až zabudol byť sám sebou.

V tomto momente by som však knihu skritizovala, pretože či Pútnik, alebo Saracén, vždy majú takmer z pekla šťastie. Všetko im vychádza, či už v mene Alaha, alebo v mene zásahov CIA a iných spravodajských služieb. Veľa vecí vyzerá byť až príliš jednoduchých, nemajú s ničím problém, aj v opustenej afgánskej dedinke vysoko v horách zoženú nezohnateľné.

Trošku som sa zľakla, keď Terry Hayes začal s útokom na WTC a rozvinul konšpiračné teórie, bola som totiž presvedčená, že touto knihou ide Amerike liečiť boliestky. Našťastie, dej sa zvrtol iným smerom, a preto táto tragédia zapadla do celého konceptu knihy.

Samotná kniha má v sebe správnu dávku napätia, nie je zdĺhavá, Terry Hayes má úžasný rozprávačský talent, nie nadarmo si ho americká scenáristika natoľko cení. Vyše 600 strán, pomerne veľa preklepov a chýbajúcich písmen by vás však od Pútnika nemalo odradiť, pretože atraktívny a dych berúci dej je zárukou kvalitného čítania.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Terry Hayes
  • Národnosť: britská
  • Knihu vydalo: IKAR
  • Počet strán: 616
  • Dátum vydania: piatok, 01 máj 2015
  • Žáner: krimi
Čítané 940 krát

Súvisiace položky (podľa značky)