Vytlačiť túto stránku
pondelok, 29 jún 2015 13:41

Päť malých prasiatok

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Jedno prasiatko sa na trh pobralo, druhé prasiatko doma ostalo, tretie prasiatko si pečené mäsko dalo, štvrté prasiatko nič nedostalo, piate prasiatko celou cestou domov kvíkalo.

Na túto básničku si hrdina tejto detektívky, známy francúzsky fúzač a dokonalý džentlmen Hercule Poirot, spomenul, keď si ho najala istá mladá dáma, Carla Lemarchantová, aby objasnil prípad jej matky, ktorá bola obvinená a odsúdená za vraždu svojho manžela – jej otca. Verí, že matka je nevinná, pretože napísala list, v ktorom Carle tvrdí, že ona otca nezabila.

Verí, že matka je nevinná...

Matka je už po smrti, ale táto mladá dáma chce vedieť pravdu, aj keď bude možno krutá. Detektív jej sľúbil, že urobí všetko preto, aby objasnil, čo sa stalo. Koniec koncov, taký on je. Vždy sa musí dopátrať k pravde.

„Hm, obávam sa, že pravda nebude príjemná. Úprimne, Poirot, nemyslím si, že je tam nejaký priestor na pochybnosti. Zabila ho.“

Príbeh sa začína vypočúvaním piatich ľudí, ktorí boli prítomní v tom čase a na tom mieste, kde sa odohral zločin. Podotýkam, že tento zločin sa stal pred šestnástimi rokmi. Každý jeden z nich povie Herculovi Poirotovi svoju pravdu, teda to, čo videl a ako to videl. Svoje výpovede napíšu aj na papier, aby si Poirot mohol jasne predstaviť ten deň, kedy došlo k vražde.

Vzhľadom na to, že po toľkých rokoch už neexistujú hmatateľné dôkazy, na ktoré by sa mohol pozrieť a preskúmať ich, musí zapojiť svoje šedé bunky a iba na základe výpovede prítomných a svojej predstavivosti skúša odhaliť pravdu. A to sa mu nakoniec podarí.

Iba na základe výpovede prítomných a svojej predstavivosti skúša odhaliť pravdu.

„Ako sa Poirot blížil k veľkému činžiaku s výhľadom na Regentský park, trochu spomalil. Keď sa nad tým zamyslel, nepotreboval Angele Warrenovej položiť nijakú otázku. To jediné, čo sa jej chcel spýtať, mohlo počkať...
Nie, priviedla ho sem jeho nekonečná vášeň pre symetriu. Päť ľudí – aj otázok teda musí byť päť! Tak je to krajšie. Úhľadnejšie.
No čo, niečo už vymyslí.“

Rozuzlenie je veľmi pôsobivé a do poslednej chvíle neviete, kto je vlastne vinný. Či tá, čo bola označená za vrahyňu, alebo tí, ktorí boli spolu s ňou na mieste vraždy.

Táto kniha sa číta veľmi dobre a veľmi rýchlo. Jednotlivé kapitoly sú zaujímavo usporiadané, lebo najprv si prečítate výpovede vyšetrovateľov, sudcu a obhajcu a až potom výpovede ľudí, ktorí boli spolu s odsúdenou v osudný deň v dome. Teda už viete, ako a za čo bola odsúdená, aj aké mali proti nej dôkazy, ale keď si prečítate výpovede ľudí, ktorí s údajnou vrahyňou boli v ten osudný deň, zistíte, že každý videl tento deň inak, ale všetci sa zhodli na tom, že matka Carly Lemarchantovej bola vinná.

A predsa bola pravda úplne iná.

„Ako to mohla spraviť? Ako? Bol plný života, sily. Všetko to zničila, urobila z neho len chladné, ochabnuté telo. Iba preto, aby som ho nedostala ja. Príšerná žena...“

A predsa bola pravda úplne iná. A stačilo iba, aby si Hercule Poirot prečítal výpovede zopár ľudí a už vedel pravdu. Ako na to prišiel? Veď viete, ak by ste mali Poirotove šedé bunky, aj vy by ste na to prišli ihneď, ako by ste si vypočuli podozrivých ľudí. A ak jeho šedé bunky nemáte, tak si prečítajte túto knihu a dozviete sa pravdu. Stojí to za to. A prečo si spomenul na básničku o piatich prasiatkach? Pretože každý človek, ktorý bol v dome a mohol byť podľa Poirota vinný, mu pripomínal prasiatko z úvodnej básničky. Jeden ostal doma, druhý išiel preč, tretí si voľkal v blahobyte, štvrtý nedostal nič, a piaty iba rečnil – čiže kvíkal.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Agatha Christie
  • Národnosť: anglická
  • Knihu vydalo: Slovenský spisovateľ
  • Počet strán: 188
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: detektívka
  • Poznámka: Kniha bola sfilmovaná. Porovnajte si filmové spracovanie s knihou – nie sú totiž úplne rovnaké :-)
Čítané 2383 krát

Súvisiace položky (podľa značky)