Vytlačiť túto stránku
utorok, 02 jún 2015 10:36

Zlo

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Agresivita, zabíjanie, krádeže, týranie, kanibalizmus. Delí nás od nich často iba tenučká obrazovka televízora. Je táto hranica dostatočná? Dejú sa tieto veci ozaj len abstraktne, kdesi ďaleko, v televíznych novinách? Alebo je kúsok tohto zla aj vedľa nás na sedačke, v detskej izbe či dokonca v nás samých?

Kniha hneď na prvé otvorenie zaujme grafickou úpravou. Na úvodných (čiernych) stránkach čítame o ceste profesora Antona Heretika k súdnemu znalectvu i k skúmaniu agresivity. Spomína na prvú vraždu", ku ktorej bol ako súdny znalec prizvaný, ako aj na mentorov, ktorí ho silne ovplyvnili. Napokon sľubuje opisy stretnutí s páchateľmi závažných kriminálnych činov (a je to tu, zvláštny pocit v žalúdku a veľké očakávania), oprostené od didaktických a odborných poznámok.

Môže byť v niektorých prípadoch obeť vinná viac ako páchateľ?

„Deti výskajú od nadšenia, keď Tom ovalí Jerryho panvicou po hlave. Dospeláci slastne vzdychajú pri dobrom boxerskom údere či tvrdom bodyčeku. Starší ľudia pohoršene šomrú nad skazenosťou sveta, ale vášnivo čítajú krvou nasýtený bulvár či sledujú kriminoviny v televízii.“

Záber tém je veľmi široký, pohybuje sa od otcovraždy či vraždy z vášne cez mafiu, sexuálne motivované vraždy, trestné činy páchané psychiatrickými pacientmi a závislými osobami až po vraždy na objednávku, trestné činy mladistvých, policajtov či kanibalizmus. Jednotlivé kapitoly začínajú krátkym uvedením do témy, často venovaným teórii daného fenoménu, pokračujú jedným alebo viacerými osobnostnými profilmi páchateľov a končia krátkym doslovom. Obzvlášť zaujímavou pre mňa bola kapitola venovaná viktimológii, teda vede o obeti, ktorá sa zaoberá skúmaním toho, ako vzniká u určitých ľudí riziko, že sa stanú obeťami, a tiež tým, či môže byť v niektorých prípadoch obeť vinná viac ako páchateľ.

„Miloš T. mal 23 rokov, jeho matka 51. Podľa súdnolekárskeho nálezu spôsobil páchateľ poškodenej kuchynským nožom tri bodné rany na tvári, deväť na krku, sedem na hrudníku, tri na predlaktí a väčší počet drobných rán obranného charakteru na oboch rukách. Najzávažnejším bolo však rozsiahle zranenie krku, pri ktorom boli poškodené všetky štruktúry od kože až po chrbticu, takže takmer došlo k oddeleniu hlavy od trupu.“

ľahko zrozumiteľný i pre laickú verejnosť

Autor sa venuje závažnej téme ťažkých zločinov originálnym spôsobom. V každom „príbehu zločinca" najprv uvádza jeho anamnézu, v ktorej často nachádzame prvé trhlinky a malé katastrofy – či už nie práve ideálne vzťahy s najbližšími, alebo prvé skúsenosti s pobytom na psychiatrii. Je nám tak umožnené nahliadnuť do minulosti a odhadnúť, ako sa osobnosť daného človeka rozvíjala. Potom nasleduje opis trestného činu a stretnutia so súdnym znalcom. Často sú zahrnuté i vyjadrenia samotného páchateľa, jeho listy alebo iné písomnosti. Profily končia krátkym zamyslením sa nad perspektívou páchateľa, pokiaľ ide o činy, ktoré sa odohrali dávnejšie a autor má informáciu o tom, čo sa s danými osobami ďalej dialo, dozvedáme sa i tieto podrobnosti.

„Nemám záujem zabíjať ľudí, keď sú pri vedomí, neznášam plač, krik, strach. A ako ti mám dokázať, že som tvoj vrah a nie tvoj záchranca? To ti mám do prdele poslať fotku tej ženskej, čo som zapichol ako dôkaz, že som vrah? Moc na nej neuvidíš, v podstate len hrudník s ranami od noža...“

možno sa budete báť bývať na prízemí alebo rozprávať sa s cudzími ľuďmi cez internet...

Napriek tomu, že je text písaný psychológom a obsahuje mnoho odborných termínov, je ľahko zrozumiteľný i pre laickú verejnosť, keďže každý zložitejší termín je vzápätí vysvetlený. Autor využíva originálne prirovnania, teoretické poznatky podáva veľmi nenásilne a z knihy sála nielen odbornosť, ale i rozprávačský talent. Nemôžete však očakávať strhujúci dej, jednotlivé kapitoly sú skôr zhromaždením dostupných informácií, opisom stretnutí a úryvkami z rozhovorov s posudzovanými páchateľmi. Diskutabilným pre mňa ostáva fakt, že o páchateľoch dostávame mnoho informácií, podľa ktorých je možné ich identifikovať.

Zlo nie je čítaním pre slabšie povahy a úzkostných ľudí. Hlavne príbehy opisujúce páchateľov vrážd pripomínajú horory, ktoré sú však napísané podľa skutočných udalostí, o to strašnejšie a smutnejšie pôsobia. Po prečítaní sa možno budete báť bývať na prízemí alebo rozprávať sa s cudzími ľuďmi cez internet. Napriek negatívnemu obsahu je kniha napísaná vecne a s nadhľadom a ako taká sa pre mňa stala istým spôsobom príjemným, každopádne však pútavým čítaním. Nikdy nie je na škodu nahliadnuť do hlavy (a do súkromia) ľudí, o ktorých si prvoplánovo myslíme, že im ani trochu nerozumieme a máme tendenciu ich odsudzovať.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Anton Heretik
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: IKAR
  • Počet strán: 184
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: krimi
Čítané 1348 krát