piatok, 29 máj 2015 07:49

Plavba smrti

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Keď sa zmiešajú ingrediencie ako chladné prostredie islandského Reykjavíku, tajomná loď, ktorá do prístavu dorazí bez posádky a záhadné dôkazy doslova vynárajúce sa spod hladiny, dostaneme koktail s poriadnou dávkou ľadu. A mne veľmi chutil.

Začnem dôvodom, prečo som siahla po knihe Plavba smrti. Je ním knižná výzva na rok 2015, ktorú som si zaumienila aspoň sčasti splniť. V tomto prípade šlo konkrétne o knihu odohrávajúcu sa na mieste, ktoré som vždy chcela navštíviť. Toto bol hneď dvojitý zásah. Island a Portugalsko. O malebnej islandskej prírode a portugalských plážach sa tu však nedočítate. Príbeh, tak ako už aj jeho názov naznačuje, bude oveľa drsnejší.

Keď sa do celej tejto podivnej udalosti začne dostávať hlbšie, narazí na množstvo dôkazov a nezrovnalostí.


Na začiatku bola jedna luxusná jachta, ktorá doplávala do reykjavického prístavu. Starí rodičia s malou vnučkou, sledujúci tento príjazd, sa však svojho syna, nevesty a dvoch vnučiek nedočkali. Jachta bola prázdna. Po niekoľkých dňoch, kedy sa o siedmich nezvestných stále nič nevie a to najhoršie je takmer isté, sa obracajú na právničku Tóru Gudmundsdóttir (áno, ak sa pri nórskych menách chytáte za hlavu, nad islandskými už len mávnete rukou), ktorá sa zaoberá poistnými zmluvami. Počkať, prečo právničku, a nie detektíva či políciu? To je jeden z prvkov, ktorý túto knihu odlišuje od množstva iných detektívok. Od Tóry chcú totiž pomoc so zmluvami svojho syna a nevesty, ktoré by im mohli pomôcť nechať si vnučku pri sebe a vychovávať ju.

„U nehod, které měly nejblíže k Tóřinu případu, šlo o lidí, kteří zmizeli z lodí plavících se v pobřežních vodách a nikdy se nenašli. Stává se to asi desetkrát do roka – což vzhledem k velkému počtu pasažérů přepravovaných na všech mořích není mnoho. Pozůstalí po pohřešovaných pojištěncích bohužel často vyšli naprázdno, když jim mělo být vyplaceno plnění jejich životní pojistky. Pojišťovny argumentovaly tím, že jejich smrt nebyla jednoznačně prokázaná, ačkoli soudu se zdála zjištěná fakta dostačující, alespoň v cizině.“

Tóra sa usiluje celú záležitosť prešetriť tak, aby sa dodatočne nezistili nijaké okolnosti, ktoré by sa mohli vyhodnotiť ako poistný podvod. Keď sa však do celej tejto podivnej udalosti začne dostávať hlbšie, narazí na množstvo dôkazov a nezrovnalostí, ktoré ju znepokoja a začnú ju privádzať na stopu zvláštnym udalostiam, odohrajúcim sa na jachte. Keďže je naozaj veľká detailistka, postrehne viacero vecí, ktoré prehliadla aj polícia. Mrazivé tajomstvo, ktoré jachta ukrývala, sa začne pomaly rozuzľovať.

V tomto prípade čitateľ záhadu nerozlúšti len tak jednoducho.


V knihe sa striedajú pohľady Tóry a celkovo vyšetrovania, a retrospektíva toho, čo sa dialo na jachte. Je zaujímavé sledovať domnienky Tóry či policajtov a následne to porovnať so skutočnými udalosťami odohrávajúcimi sa na mori. Ako v každej dobrej detektívke, aj tu je zašifrovaných nemálo náznakov, občas mätúcich, nad ktorými si čitateľ môže lámať hlavu. No zaručujem, že v tomto prípade záhadu nerozlúšti len tak jednoducho. Keď som sa napokon dozvedela, ako to celé bolo, veruže som ostala riadne prekvapená. Tlieskala som autorke, ako dobre to vymyslela a že dokázala udržať napätie až do samotného konca.

„Co se k čertu stalo? Aegirovi bylo rázem jasné, kde mrtvola skončila – žena ve vodě nebyla žádnej přelud. Bylo od něj hloupé, že o ní ostatním neřekl, protože teď už by jeho historka působila nevěrohodně a podezřele. Kdo však tu mrtvolu hodil přes palubu a proč? On to nebyl, nemohl to udělat ani Tráinn, ani Halli. Kdo teda zbývá? Aegir upřel zrak Lofta, který se okamžitě podíval jinam.“

Samozrejme, že okrem samotného vyšetrovania, sa tu vyskytujú aj časti opisujúce život Tóry, či už rodinný alebo pracovný – v tomto prípade veľmi časté žabomyšie vojny s jej asistentkou Belou. Musím povedať, že tieto časti ma až tak veľmi nenadchli a občas som túžila po tom, aby boli čo najkratšie. Tóra a Bela sa totiž správali dosť detinsky na to, koľko rokov mali. Možno však moja potreba preskakovať tieto časti bola zapríčinená len tým, že som sa čo najskôr chcela dostať k zápiskom z paluby. Tak či onak, osobným príbehom Tóry bol venovaný len obmedzený priestor, takže vás od prečítania knihy vôbec nemusí odrádzať to, že ide už o piatu časť série. Príbehy totiž na seba zjavne nijako zvlášť nenadväzujú, a to potrebné, čo by ste mali vedieť, sa hneď dovtípite. A keby fakt, že knihe predchádzali ďalšie štyri diely nebol napísaný na obálke, ani by ste to nepostrehli.

Pretože kvalitné severské krimi nemusí byť automaticky len Nesbø.

Plavba smrti je kvalitným, pútavým a netradičným krimi, ktoré vás dostane hneď po prvých stránkach. Neponúka len napätie a záhadu, ale aj tajomno a niektorých dokáže dokonca aj dojať. Najviac asi časti, kde sa píše o dvoch osemročných dievčatkách na palube – ak už nič iné, tak zaručene posledná kapitola! Knihu odporúčam všetkým milovníkom severskej krimi – pretože kvalitné severské krimi nemusí byť automaticky len Nesbø! Svedčí o tom aj fakt, že autorka Yrsa Sigurdardóttir za túto knihu získala literárne ocenenie Petrona Award za najlepší škandinávsky krimiromán roku 2015. Jediné, čo by vás mohlo trošku odrádzať, je jazyk. Plavba smrti zatiaľ v slovenčine nevyšla, zato dobrý český preklad vás zaručene osloví tiež.

„,Máma není.´ Čistý dětský hlásek byl nepříjemně jasný. To bylo to poslední, co chtěl Brynjar – a nepochybně i ostatní – v této chvíli slyšet. ,Táta není.´ Ještě hůř. ,Alna taky. Byga taky.´ Dítě si povzdechlo a sevřelo babiččinu ruku. ,Všichni umřeli.´
Potom se tiše rozvzlykalo.“

Mystery Yacht3

Čítané 1064 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Tajný príbeh Nulté číslo »

Napíšte komentár