streda, 25 marec 2015 19:11

Tú pieseň som už počul

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Riešenie zločinov má v sebe určité čaro. Ako inak by sa dala vysvetliť popularita mnohých krimiseriálov a ešte väčšie množstvo detektívok v knižnej podobe? Avšak napísať kvalitný krimipríbeh tak, aby do seba nakoniec všetky detaily dokonale zapadli a zároveň čitateľa prekvapil výsledok vyšetrovania – to už chce poriadnu dávku logického myslenia a spisovateľského talentu. Ako sa to podarilo Mary Higgins Clark?

Hlavnou postavou príbehu je Kay Lasingová, dcéra záhradného architekta nesmierne bohatej rodiny Carringtonovcov. Jedného dňa ju otec zoberie so sebou do práce a kým kontroluje veci v záhrade, Kay, v tom čase ešte iba šesťročné dievčatko, sa vkradne do tajomnej kaplnky v obrovskom dome. Keď zistí, že v nej nie je sama, schová sa a nechtiac si vypočuje búrlivú hádku medzi mužom a ženou. V ten istý večer sa u Carringtonovcov koná párty, po ktorej dvadsaťročný Peter Carrington odvezie domov osemnásťročnú Susan Althropovú. Odvtedy o Susan nikto viac nepočul.

Odvtedy o Susan nikto viac nepočul.

„Po mužovej odpovedi som nič nerozumela, no nakoniec žena zašepkala: ,Nezabudni,´ a vyšla z kaplnky. Muž zastal; počula som jeho rozrušený dych. Potom si začal tichučko pohvizdovať melódiu, ktorú spievala moja matka v školskej hre. Dnes sa nazdávam, že sa pokúšal upokojiť. Po chvíli prestal hvízdať a odišiel.“

Po viac ako dvadsiatich rokoch sa Susanina matka Gladys rozhodne objasniť tajomné zmiznutie svojej dcéry. Je smrteľne chorá a jej posledným želaním je odsúdenie vraha jej dcéry. Hoci sa Susanine telo nikdy nenašlo, je si istá, že jej dcéra je mŕtva a jej krv je na Petrových rukách. Peter je totiž podozrivý aj s vraždy vlastnej manželky Grace, ktorá sa utopila v bazéne. Kay sa s Petrom stretne najprv pracovne, ale už po piatich týždňoch známosti sa rozhodne zaňho vydať. Svoje rozhodnutie neoľutuje ani vtedy, keď Petra, najprv médiá, ale vzápätí aj polícia, začnú obviňovať z vrážd dvoch žien a neskôr spochybnia aj samovraždu Kayinho otca – išlo skutočne o samovraždu alebo iba vedel niečo, čo nemal? Ustojí ich vzťah aj takúto ranu?

„V závere článku stálo: ,Carrington vypovedal, že šiel hneď do postele a zobudil sa až ráno, keď po telefonáte správkyne na deväťstojedenástku prišla polícia. MOŽNO. Vyhlasujeme verejnú anketu. Vyhľadajte si našu webovú stránku a povedzte, čo si o tom myslíte.´“

Mary Higgins Clark napísala už dvadsaťšesť kriminálnych románov, teda má v ich písaní celkom slušnú prax.

Zaujímavým prvkom tohto kriminálneho románu je práca so spomienkami. Môžu ľudia po dvadsiatich rokoch meniť svoje výpovede? Sú takéto výpovede spoľahlivé? Možno ich menia práve kvôli tomu, že sa už neboja niečoho, z čoho mali v minulosti strach, alebo preto, že ich desiatky rokov hrýzlo svedomie.

Písanie Mary Higgins Clark je celkom príjemné, mnoho dialógov a málo vnútorných monológov a zbytočne dlhých opisov urýchľuje čítanie, text totiž nie je monotónny. Na prvých sto stranách sa dej hýbal míľovými krokmi, stále sa dialo niečo nové a naservírovala nám aj zopár prekvapení. V ďalších dvoch tretinách už kniha trochu spomaľuje svoje tempo a mnoho prvkov sa dookola opakuje – čo je na jednej strane logické, postavy rozprávajú stále o tých istých vraždách a hľadajú nové dôkazy, trhlinky v rozprávaniach svedkov a podobne. Napriek tomu ma tieto stránky čoraz častejšie nútili knihu na chvíľu odložiť a ich čítanie už nebolo také zábavné.

„Nevdojak som zamierila k obloku a pozrela dolu. Bazén bolo jasne vidieť. Vo februári bol, prirodzene, zakrytý, ale Peter kľačal vedľa neho, jednou rukou sa opieral o okraj a druhú mal pod hrubým vinylovým krytom. Pohyboval ňou hore-dolu, ako keby sa usiloval niečo potopiť alebo vytiahnuť z vody.“

Svojou knihou sa chce zapáčiť všetkým, a tak niekedy pôsobí priemerne.

Mary Higgins Clark napísala už dvadsaťšesť kriminálnych románov, teda má v ich písaní celkom slušnú prax. Preto nám po celý čas servíruje nenápadné indície, snaží sa nás zmiasť a nakoniec nás prekvapí. Nie je to román, kde by išlo iba o hľadanie vraha, veľa času venuje aj vzťahovej rovine, predovšetkým rozoberá vzťahy v rodine, partnerské vzťahy, ale i pracovné, ako napríklad vzťah medzi právnikom a klientom.

Túto knihu môžem vrelo odporučiť predovšetkým verným čitateľom tejto celosvetovo populárnej autorky. Avšak práve jej populárnosť v mnohých krajinách a u mnohých čitateľov vnímam ako nedostatok. Svojou knihou sa chce zapáčiť všetkým, a tak niekedy pôsobí priemerne. Kniha nemá ambíciu zmeniť pohľad na svet, ale iba pobaviť a spríjemniť nedeľné popoludnie. Ak hľadáte práve toto – ste na správnej adrese.

mary higgins clark

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Mary Higgins Clark
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Tatran
  • Počet strán: 293
  • Dátum vydania: utorok, 01 január 2008
  • Žáner: krimi
Čítané 1389 krát
Viac z tejto kategórie: « Požierač Vražda na diaľku »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.