Zuzana Švecová

Zuzana Švecová

Môžu príbehy venované problematike slovenského štátu a správaniu sa ľudí v ňom ešte priniesť niečo nové?

Láska a smrť. Témy, ktoré sú večné, o ktorých sa dá písať stále a ktoré sú zároveň čitateľmi vždy žiadané. Koľko možností písať/ čítať o láske a smrti ešte máme?

Bohovia nie sú vlastne bohviečo. Hádajú sa, sú malicherní, prchkí, pomstychtiví. Človek nakukne na Olymp a hneď mu je všetko jasné. Skoro akoby nakukol do parlamentu...

Piate prikázanie znie: „Nezabiješ“. Čítali či počuli ste však také, ktoré by znelo: „Neskosíš“?

Jedna zbraň, dvaja kriminálnici, štyria členovia rodiny. Príbeh, ktorý otriasol Amerikou, by sa mohol stať, žiaľ, kdekoľvek. Kým sa začítate, radšej si skontrolujte, či máte zamknuté dvere.

Beletria, komiks, čierny humor či zlý vtip? Niektoré knižné diela klamú „telom“ oveľa viac ako iné. Tak pozor, aby ste nenaleteli!

Bojíme sa nepoznaného. Je to prirodzené. Báť by sme sa však mali aj seba, toho, čo na seba prezradíme ľuďom, ktorých možno ani nepoznáme. Toho, čo o nás vypovedajú sociálne siete...

Nie každý vtip či žart padnú na úrodnú pôdu. Ak ho len nepochopíme, nič sa nestane, ak však zničí život človeka, ide o veľa.

Slovenský jazyk pomiešaný s českým v nárečovej podobe, katolíci s evanjelikmi, veriaci s neveriacimi... Sme, akí sme, stačí si povzdychnúť a začítať sa.

Absurdná ruská dráma, ktorá by sa mohla odohrať kdekoľvek. Pretože všade žijú šialenci zahlcujúci si vedomie neuskutočniteľnými túžbami alebo celkom jednoducho umelými chemickými látkami kvôli vidine šťastia.

Strana 4 z 42