Zuzana Švecová

Zuzana Švecová

Najväčším ľudským orgánom je koža. Pokožka. Ak by sme ju nemali, bolo by nám vidno pod povrch, do útrob. Takto nás zahaľuje, chráni, pomáha ukrývať tajomstvá. A zároveň je nesmierne zraniteľná a citlivá.

Spev o Achillovi podáva známy epos o trójskej vojne z pohľadu neznámych hrdinov. Tak trochu.

Písal sa rok 1942. Európa sa zmietala vo vojne, osudy mnohých boli poznačené stratou, strachom a bolesťou. Je možné pochopiť to v čase mieru?

Poznáte ten pocit, keď sa začítate do novej knihy a už po pár stránkach ju neveriaco obraciate v rukách, že ako toto a takto mohol niekto napísať? A že ako to, že ju/jeho čítam až teraz?

V období vzniku tejto recenzie je svet ochromený pandémiou korona vírusu. V knihách hľadáme východisko z reality, občas je však obsah knihy realite za oknom desivo podobný.

Čítajú aj športovci? Napríklad horolezci? Čo robia, keď nelozia?

Najsilnejšie city sú pravdepodobne láska a nenávisť. Áno, ešte smútok, ale ostaňme pri tých prvých dvoch. Viete, aká nesmierne tenká je hranica medzi nimi???

Sú knihy, pri ktorých vôbec nevadí, že záver možno vopred odhadnete. Pretože sú také pekné, že sa ich aj napriek tomu určite oplatí prečítať.

Elfriede Jelinek nie je spisovateľkou pre každého. Aj keď; o ktorom či ktorej by to bolo možné povedať? Niekto obľubuje drámu, niekto romantiku, iný kriminálky. Faktom však je, že rakúska spisovateľka a laureátka Nobelovej ceny za literatúru za rok 2004 sa nečíta ľahko.

Superhrdinov poznáme. Batman, Spiderman, Hulk, Superman. Existujú aj superhrdinky, Catwoman napríklad. Čo však tie reálne hrdinky, priekopníčky, ktoré vo svojej dobe vyvolávali nevôľu, no práve vďaka nim sú dnes ženy lekárkami, učiteľkami, vedkyňami?

Strana 2 z 42