Zuzana Švecová

Zuzana Švecová

Keď chytíte vrabca, straku, sokola alebo akéhokoľvek iného vtáka, namaľujete mu krídla absurdnými pestrými farbami a vypustíte ho späť do kŕdľa, ostatní ho uďobú k smrti. Pretože už nie je ich, už k nim nepatrí...

Svetu nedominuje ružová farba. Je skôr hnedý, zelený, modrý, sivý. Má teda zemité farby, ktoré symbolizujú život. O živote a jeho smútkoch však nedokáže pútavo písať hocikto.

Väčšina rozprávok dodržuje dobre známu formu. Hlavný hrdina či hrdinka je človekom s krásnym silným vnútrom, ktorému osud nedoprial šťastia, a tak oň musí bojovať. Po prekonaní prekážok a zvládnutí skúšok je odmenený.

Japonsko je krásna krajina, ktorú vlastne ani nepoznáme. Asi málokto mal možnosť ísť tam a vidieť ju na vlastné oči. O to príjemnejšie sa čítajú knihy, ktoré v nás dokážu vyvolať pocit, že sme naozaj v Japonsku.

Môžu príbehy venované problematike slovenského štátu a správaniu sa ľudí v ňom ešte priniesť niečo nové?

Láska a smrť. Témy, ktoré sú večné, o ktorých sa dá písať stále a ktoré sú zároveň čitateľmi vždy žiadané. Koľko možností písať/ čítať o láske a smrti ešte máme?

Bohovia nie sú vlastne bohviečo. Hádajú sa, sú malicherní, prchkí, pomstychtiví. Človek nakukne na Olymp a hneď mu je všetko jasné. Skoro akoby nakukol do parlamentu...

Piate prikázanie znie: „Nezabiješ“. Čítali či počuli ste však také, ktoré by znelo: „Neskosíš“?

Jedna zbraň, dvaja kriminálnici, štyria členovia rodiny. Príbeh, ktorý otriasol Amerikou, by sa mohol stať, žiaľ, kdekoľvek. Kým sa začítate, radšej si skontrolujte, či máte zamknuté dvere.

Beletria, komiks, čierny humor či zlý vtip? Niektoré knižné diela klamú „telom“ oveľa viac ako iné. Tak pozor, aby ste nenaleteli!

Strana 1 z 39