pondelok, 28 apríl 2014 12:40

Panna zázračnica

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)

Žena s osudom. Retorta ilúzií. Vzdušne úchylná, živel na dýchanie. Dávna, ďaleká. Nerestná ako vzduch. Že kto? No predsa ona! Zázračnica! Anabella! Večne živá múza!

„Díval som sa na ňu, akoby som aj ja namojveru upadal do sna: Žena s osudom. Mohli ste vidieť na nej, kdeže sa to na svete ocitla, ona, ona. Keď som na ňu hľadel, mal som pocit, že pri nej môže pristihnúť veci v tom, čo majú čudesného, nepravdepodobného v sebe a či čo...To vám je žena, retorta ilúzií!“

Vyráža dych. Za-miluje, z-miluje, pre-miluje, po-miluje, od-miluje. Z-vádza, od-vádza. Panna i nehanebnica. Nevinná i nerestná. Inšpiruje. Pohltí, nepustí, nedovolí na iné myslieť, kým vnuknutý cit, popud, na dielo sa nepremení. Taká je. Vždy bola a azda i bude. Múza - tá panna zázračná.

V Tatarkovej knihe to je Anabella. Mladá študentka. Čia? Všetkých i ničia. Predovšetkým svoja a svojská. Bola so všetkými i s nikým súčasne. Pobláznila, rozkrútila hlavy, rozvírila vášne, rozdúchala debaty. Stala sa onou. Múzou bratislavských bohémov, umelcov - výtvarníkov, literátov i iných, v časoch druhej svetovej vojny.

„Objavila rozkošnú hru: S Tristanom bola vzdušne úchylná - živel na dýchanie. S vnukom v temnotách elektrická, bavili sa na prskanie iskier. S Vratkom červená niť na blúdenie izbami, hrali sa na spájanie detských príhod. S Uhrom musela byť dávna, ďaleká, najčastejšie cíp I´lle de Seine, hlboko prečnievajúci do iného živlu.“

Panna zázračnica, to je Tatarkov jazyk, svojská slovenčina, subjektívne pocity v objektívnej realite. Hlboké prežívanie vo svetle verejných faktov. Absolútne vymyslený, až nereálny svet sa mieša s bohémskou realitou, je to autorove prežívanie v celospoločenskom koncepte. O múze, o tvorbe, o bohémoch, o umelcoch, o prostom živote.

Ach, kiežby som vám vedela sprostredkovať emócie, ktoré spôsobuje Tatarkova literatúra. Je to ako chrípka, ktorá vám nedá spávať. Vyprovokuje vo vás myšlienky, popudy, zamyslenia, nápady, idey, ktoré vám víria v hlave. Máte pocit, že je to neorganizovaný chaos. No len dovtedy, kým túto chrípku do niečoho nepremeníte. Textu, skice, obrazu, hudby. Alebo aspoň debaty!

Panna zázračnica nie je kniha na jedno posedenie, napriek útlemu vzrastu. Nie veru, to nie je kniha na jedno pred či popoludnie. Každá jedna veta vám trápi myseľ, núti premýšľať, analyzovať, túžba pochopiť ženie vás každou stránkou ďalej. No niekedy tá cesta nemusí skončiť zdarom. Pretože múza, tá panna zázračnica, je ako láska. Môžeme sa ju snažiť zadržať, privlastniť na čo najdlhšie, no riskujeme, že len prežijeme život v strachu a úzkosti a ani nezbadáme, kedy už zašla za roh.

Isto to nie je kniha pre masy. No predsa si myslím, že stojí za to ju otvoriť a načnúť. Načrieť do nej a vziať si to, čo vám môže dať. Každému, každej, niečo iné.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Dominik Tatarka
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Artforum
  • Počet strán: 96
  • Dátum vydania: streda, 23 september 2009
  • Žáner: klasika
  • Poznámka: V roku 1966 nakrútil podľa tejto novely režisér Štefan Uher rovnomenný film. Scenár k filmu napísal samotný Dominik Tatarka.
Čítané 2813 krát
Viac z tejto kategórie: « Biele noci O myšiach a ľuďoch »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.