piatok, 08 máj 2020 07:59

Noc v Lisabone

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Písal sa rok 1942. Európa sa zmietala vo vojne, osudy mnohých boli poznačené stratou, strachom a bolesťou. Je možné pochopiť to v čase mieru?

Muž túžiaci dostať sa s manželkou na palubu lode do Ameriky, túžiaci uniknúť pred vojnovým besnením, túžiaci prežiť. A muž, ktorý mu toto všetko môže ponúknuť. Vo forme dvoch platných palubných lístkov a dvoch pasov. Prečo? Prečo neunikne on sám?

Životný príbeh muža utekajúceho pred vojnou.

Pred čitateľom sa postupne odvíja životný príbeh dvoch mužov. Ich osudy sú si veľmi podobné, pretože hoci jeden predovšetkým rozpráva a druhý počúva, počúvajúci rozumie rozprávajúcemu práve preto, že má za sebou podobné životné skúsenosti. Sú utečencami z vlastných krajín, emigrantmi, ktorí boli režimu nepohodlní a ktorí si pred istou smrťou zvolili radšej život na okraji spoločnosti, pretĺkajúc sa, ako sa len dá.

„Ešte ani teraz mi nie je jasné, ako k tomu všetkému došlo. Preto si musím s niekým o tom pohovoriť. Nepoznám tu nikoho. Ak to niekomu porozprávam, ešte raz si to sprítomním. Tým si to aj celkom ujasním. A to mi zostane.“

Pán Schwarz, ten, ktorý hovorí, je Nemec. Pred piatimi rokmi, keď celé vojnové šialenstvo ešte len začínalo, bol nepohodlný nacistickému režimu. Udal ho vlastný švagor a keď sa mu z väzenia podarilo ujsť, začal sa jeho život štvanca. Utečenca, ktorý doma ostať nemohol, ale v iných krajinách bol tiež nežiadúci. Zakúsil väzenie, bitky, hlad, skrývanie sa pred všetkými a pred každým. Nocoval v lesoch, prázdnych domoch, občas niekde v senníku či v izbičke, ktorú mu niekto prenajal.

Počúvajúci rozumie rozprávajúcemu práve preto, že má podobné životné skúsenosti.

Jeho život získal trochu iné kontúry, keď sa zoznámil so skutočným Schwarzom. Mužom, ktorý mal pas. A tým pádom aj legitimitu existencie, hoci šťastie alebo bezpečie mu to nezaručovalo. A tento človek mu svoj pas, cennosti a peniaze pred svojím koncom odkázal. Vtedajšia emigrantská solidarita bolo niečo neuveriteľné, ľudia si pomáhali všemožnými spôsobmi.

Absurdné bolo, že tento náš rozprávač sa po istej dobe rozhodol, že sa do Nemecka vráti. Do krajiny, kde jeho bytie znamenalo smrť. Nemohol inak. Musel, potreboval vedieť, ako je na tom jeho manželka Helena. Žena, ktorej brat ho udal gestapu, sám príslušník nacistickej strany. Nevedel, či žije, či je v poriadku a akosi nedokázal bez tejto istoty (akejkoľvek istoty) ďalej fungovať.

„Odrazu som si uvedomil – a to práve v tom okamihu – že ma späť dohnalo len tiché, vyrovnané zúfalstvo. Všetky rezervy som vyčerpal a holá túžba žiť už nebola natoľko pevná, aby odolávala mrazovej osamelosti.“

Pod rúškom tmy prešiel hranice, dosiahol, čo chcel. Helena bola vo svojej rodine výnimkou. Ona jediná bola proti vodcovi, neuznávala politiku nacistickej strany, avšak to, samozrejme, nahlas povedať nemohla. Opätovné stretnutie s manželom jej prinieslo istým spôsobom slobodu a pevné rozhodnutie: utiecť spolu s ním...

Boľavý príbeh ľudskosti a neľudskosti.

Erich Maria Remerque vytváral premyslenými a presnými slovami, ktoré mali svoju váhu, vizuálne obrazy. Dvaja muži len sedia a rozprávajú sa, teda predovšetkým jeden hovorí, opisuje svoj život za posledných päť rokov, Remarque to však dokázal napísať tak, že človeku je pri čítaní tých slov nesmierne ťažko aj dnes.

„,Do nového života si neberie nič so sebou?´
,Ozvena,´ povedal som.
,Nie spomienka?´
,To je ozvena. Je to spomienka, ktorá už nebolí a nezahanbuje.´“

Jeho slová bolia, sú trefné, smutné. Celá kniha je nesmierne ťažká a boľavá. Je veľmi realistická a práve to jej jej najväčšou hodnotou. A ešte jazyk, ktorý autor používa na dosiahnutie žiadaného cieľa. Pri čítaní mu veríme. Nie sú to žiadne vzletné fabulácie, je to popis života vo všetkej tvrdosti a skrúšenosti, je to boľavý príbeh ľudskosti a neľudskosti.

V dnešnej dobe vychádza veľmi veľa kníh na vojnovú tematiku. Či už sú to reálne príbehy, biografie alebo fikcie, všetka si nachádzajú svojich čitateľov a vzbudzujú zdesenie nad tým, čoho všetkého je človek schopný. No som presvedčená o tom, že práve knihou Noc v Lisabone by mali začať tí, ktorých daná téma oslovuje.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Erich Maria Remarque
  • Národnosť: nemecko-švajčiarska
  • Knihu vydalo: Slovenský spisovateľ
  • Počet strán: 207
  • Dátum vydania: nedeľa, 01 január 2006
  • Žáner: klasika
  • ISBN: 8022013803
Čítané 85 krát

Najnovšie od Zuzana Švecová

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Rakovina

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.