nedeľa, 26 apríl 2020 08:53

Rakovina

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

V období vzniku tejto recenzie je svet ochromený pandémiou korona vírusu. V knihách hľadáme východisko z reality, občas je však obsah knihy realite za oknom desivo podobný.

Niektorí čítali v tom období Camusov Mor, iní hľadali preklad alebo originál Koontzovho diela The Eyes of Darkness, ja som však siahla po Rakovine od Alexandra Solženicyna. Hoci Solženicynov román nehovorí o celosvetovej pandémii – rakovina ňou predsa len tak trochu je, nemyslíte? Aj keď sa v tomto prípade nemôžeme nakaziť od človeka s danou diagnózou, je to choroba, ktorej každoročne podľahnú stovky tisíc pacientov.

Môžeme rakovinu vnímať ako celosvetovú pandémiu?

Onkologický pavilón mal číslo 13 a práve tam sa dostal Pavel Nikolajevič Rusanov. Vysoko postavený muž s pekným príjmom, nepoznajúci núdzu, zvyknutý na určité zaobchádzanie. V chorobe je ale človek bezmocný, vtedy postavenie či peniaze nie sú základom, hoci môžu znamenať lepšiu starostlivosť. Bolesť, poníženie, bezmocnosť – tie sú však rovnaké.

„Rusanovci milovali ľud – svoj veľký ľud, slúžili mu a boli zaň hotoví aj život obetovať. Ale ako sa roky míňali, neznášali čoraz väčšmi – obyvateľstvo. To zaťaté, zanovité obyvateľstvo, ktoré sa večne uchyľuje zo správnej cesty, večne sa čohosi dožaduje.“

Oddelenie je preplnené. Ľudí je tam toľko, že v každej izbe je deväť postelí vždy obsadených pacientmi, a to môžu hovoriť o šťastí. Tí menej šťastní totiž ležia na posteliach umiestnených na chodbách či na medziposchodí. A tí najzúfalejší sú priamo v čakárni, kde čakajú, kedy sa v nemocnici uvoľní miesto, aby ho okamžite obsadili.

Bolesť a bezmocnosť sú v chorobe rovnaké pre všetkých. 

Rusanov je pacientom, ktorý, hoci leží v onkologickom pavilóne, pevne verí, že nemá rakovinu. Spolu s ním je na izbe osem iných mužov. Pochádzajú z rôznych sociálnych prostredí, majú rôzny vek, životné skúsenosti, aj životnú filozofiu. Navyše sa bavíme o Rusku, čiže aj ich národnosti a zeme, odkiaľ prišli, sú rôzne. To, čo ich spája, je choroba.

Počiatočná nádej, s ktorou prvý nám známy pacient príde do nemocnice, sa postupne oslabuje. V bolesti, trápení a nádeji sú si rovní, tak udavač ako aj trestanec, tak lektor ako aj študent. Akurát ich povahy určujú, ako sa ktorý vyrovnáva so zistenou diagnózou.

„Čo ako by sme sa vysmievali zázrakom, kým sme mocní, zdraví a vodí sa nám dobre, ale keď sa život tak zakolísi, tak pospletá, že nás ten zázrak môže zachrániť – vtedy v ten výnimočný, jediný zázrak veríme!“

Čitatelia s avšak nezoznámia len s pacientmi, nahliadnu aj do sveta lekárov. Sledujeme, ako lavírujú medzi pacientmi, diagnózami, vyšetrením, výsledkami, byrokraciou, ale aj únavou. Práve v tom období sa začínajú objavovať prvé choroby z ožarovania, ktoré bolo dovtedy vnímané priam ako zázračný spôsob boja proti rakovine. Prvé negatívne účinky sa začínajú objavovať 10 – 15 rokov po liečbe a lekári sa musia vyrovnať s tým, že ich snaha vyliečiť vedie k ďalším chorobám...

Lieči sa rakovina už 50 rokov rovnako?

Šokovalo ma, že hoci Solženicyn napísal túto knihu v roku 1968, mne ako laikovi sa zdalo, že rakovina sa dnes lieči rovnako, ako to bolo pred päťdesiatimi rokmi. Možno je iné dávkovanie žiarenia, iné množstvo podávaných liekov či terapií, naozaj sa mi však zdalo, že liečenie vyzerá dnes takmer rovnako. Čo bolo teda nepríjemným zistením.

Rakovina však nie je len o rakovine v zmysle choroby tela. V symbolickom význame píše ruský spisovateľ zároveň o spoločnosti a jej neduhoch. Tým, že jeho „hrdinami“ sú naozaj rôzni ľudia, sú tak zastúpením širokého spoločenského spektra.

„Šťastie ľudí vôbec nezávisí od úrovne ich blahobytu, ale od vzájomného vzťahu ľudských sŕdc a od toho, z akého hľadiska sa človek díva na svoj život. A oboje má človek vždy vo svojej moci, je teda vždy šťastný, keď chce byť šťastný.“

Kniha, ktorú som čítala ja, vyšla vo vydavateľstve Tatran v roku 1991. Novšie vydanie je však možné nájsť v Premedii z roku 2015, odkiaľ je aj titulný obrázok.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Alexander Solženicyn
  • Národnosť: ruská
  • Knihu vydalo: Premedia
  • Počet strán: 480
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: klasika, dráma
  • ISBN: 9788081592744
Čítané 81 krát

Najnovšie od Zuzana Švecová

Viac z tejto kategórie: « Alžbetin dvor Noc v Lisabone »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.