nedeľa, 29 apríl 2018 09:57

Požehnanie zeme

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Nositelia Nobelovej ceny za literatúru sú rôzni. Známi, čítaní, obľúbení, vypredaní, ale aj nezrozumiteľní či kontroverzní. Ale len niektorí sa stali zradcami a hanbou svojho národa.

Knut Hamsun písal diela, v ktorých dominovalo spojenie človeka s prírodou. Obdivoval prostú ľudskú schopnosť dostať z pôdy prostriedky na život, silu človeka, ktorý sám v pustej krajine dokáže vybudovať svoj svet. Ten istý Knut Hamsun však okrem iného obdivoval  nacistické Nemecko. Hlásil sa k Hitlerovi a veril, že jeho rodné Nórsko bude súčasťou veľkonemeckej ríše.

Kontroverzný nositeľ Nobelovej ceny za literatúru.

Svoju Nobelovu cenu, konkrétne medailu, dokonca venoval Josephovi Goebbelsovi, ríšskemu ministrovi pre ľudovú osvetu a propagandu, blízkemu spolupracovníkovi Adolfa Hitlera. Reakcia na seba nenechala dlho čakať. Milovaného a obľúbeného spisovateľa, na ktorého boli Nóri hrdí, zaplavili zásielky jeho vlastných kníh. Čitatelia mu ich vracali, viac ho doma mať nechceli...

Je však faktom, že Hamsun Nobelovu cenu za literatúru získal, a to v roku 1920 za dielo Požehnanie zeme s prihliadnutím na ďalšiu tvorbu.

„Tu stojí človek, čo prišiel do pustatiny prvý. Prišiel pešo, brodiac sa po kolená v trasovisku a šedivníku, našiel si úbočia a usadil sa. Za ním prišli ďalší, vyšliapali chodník na pustej obecnej zemi, a za nimi zase ďalší, z chodníka sa stala cesta a teraz po nej chodia na voze. Izák musí cítiť spokojnosť, musí ho prenikať pýcha: On založil túto obec, on je grófom pustatiny.“

Jednoduchý muž menom Izák hľadá zem, na ktorej by sa zložil. Putuje lesom i lúkami, vzďaľuje sa ľudským obydliam, až nájde svoje vysnívané miesto. Čistinku pri lese, ktorou tečie potok, samotu, ktorá sa stane jeho. Obrobil zem, postavil chalupu, zaobstaral si statok. Časom dostal aj pomocníčku a tá sa stala jeho ženou. Izák a Inger. Spolu ťažko robili, spolu líhali. Veľa toho nenahovorili, nie na slovách bol postavený ich vzťah. O to viac však pracovali a žili.

Nesmierne láskavé a jednoduché dielo.

Celé toto dielo je nesmierne láskavé a jednoduché. Dvojica v lone prírody, ktorú si síce postupne podmaňuje, ale ktorej sa zároveň aj podriaďuje, žije akýsi čistý život. My si tie svoje dnešné životy nesmierne komplikujeme, vŕtame sa v maličkostiach, robíme drámy z hlúpostí. V ich živote ani skutočná dráma spôsob myslenia či života nezmení.

Izák nie je pekný chlap, je robustný a jednoduchý, je však pracovitý a dobrý. Inger je na tom podobne, dokonca istým spôsobom ešte horšie. Narodila sa so zajačím pyskom (dnes sa používa výraz rázštep pery), celé detstvo a mladosť sa jej preto smiali. Len Izák ju prijal takú, aká bola a takú ju aj ľúbil. No jej strach, aby deti nezdedili jej hendikep, je preto pochopiteľný. Prví dvaja chlapci sa narodili v poriadku, tretie dievčatko, ktoré bolo poznačené, však zahrdúsila.

No ani vtedy sa svet nezatrasie. Nie Izákov. Ju síce zatknú, obvinia a odsúdia na 8 rokov vo väzení, on však musí aj naďalej obrábať zem, starať sa o dobytok, živiť synov. Žena mu chýba, ale nefilozofuje nad tým. Tak sa stalo, žijeme ďalej.

„Inger neskrývala, odkiaľ má svoje umenie a vedomosti – z Trondhjemu. Vyzeralo to, akoby tam nebola z obyčajného trestu, ale akoby sa ta bola išla učiť krajčírstvu, tkať, farbiť a písať – všetko, čo si z Trondhjemu priniesla. O ústave rozprávala s pocitom domova...“

Táto kniha je pomalá, istým spôsobom rešpektuje prírodné cykly.

Drámou je však Ingerin pobyt vo väzení, kde sa vzdeláva, kde sa čosi naučí a zvykne si na iný spôsob života, takže pri návrate na samotu si dlho nevie nájsť svoje miesto. Je nespokojná. Cíti sa ako pani, lebo bola v meste (vo väzení!), vidiek jej odrazu nestačí.

Aj preto je Požehnanie zeme akousi ódou na jednoduchý vidiecky život. Mesto, hoci sa v knihe objavuje len v náznakoch, je negatívnym protipólom dediny. V tomto prípade až dedinskej samoty. A on, muž, roľník a gazda je v ponímaní Hamsuna človečensky vyššie ako notár či obchodník. Nie vzdelanie zaváži, len práca od svitu do mrku.

Požehnanie zeme je kniha, ktorá sa číta dobre. Nie je však vhodná pre čitateľov, ktorí obľubujú akciu, napätie, rýchle zmeny. Táto kniha je pomalá. Rešpektuje prírodné cykly a obilie predsa nevyrastie za týždeň, potrebuje svoj čas. Nie je možné urýchliť to, čo sa má stať. Ľudia na samote v lese žijú jednoducho a také je aj toto dielo. Plné lásky k zemi, k tomu, čo je pre mestských ľudí už len spomienkou na letá u babky na dedine. Ak vôbec.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Knut Hamsun
  • Národnosť: nórska
  • Knihu vydalo: Slovenský spisovateľ
  • Počet strán: 328
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 1976
  • Žáner: klasika
  • ISBN: 9780143105107
Čítané 425 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.