utorok, 06 september 2016 18:29

Deti polnoci

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Polnoc má svoju moc. Svoje čaro. Tiene sú dlhšie, neznámy škrabot na podlahe podozrivejší, šum lístia desivejší. Polnoc však môže byť zároveň plná lásky, objatí, naplnenia. Ide predsa o magický čas. Polnoc.

Salím Sináí sa narodil presne úderom polnoci 16. augusta 1947. Miesto jeho rodiska, jeho vlasť India, získala s jeho prvým nádychom svoju nezávislosť. Salím sa celý život práve preto považoval za úzko prepojeného so svojou domovinou. Veď sa narodili súčasne. Dvojčatá v širšom slova zmysle. On však nebol jediný, kto sa v daný moment narodil. Medzi prvou sekundou a prvou hodinou nového dňa sa v celej Indii narodilo presne 1001 detí.

Salím a India – dvojčatá v širšom slova zmysle

„Polnoc má veľa detí; nie všetci potomkovia Nezávislosti boli ľudskí. Násilie, korupcia, bieda, generáli chaos, chamtivosť, koreničky... Musel som odísť do vyhnanstva, aby som zistil, že deti polnoci sú rôznorodejšie, ako som si – dokonca aj ja – vôbec vedel predstaviť.“

Vzťah medzi dvoma ľuďmi môže začať aj praobyčajnou dierou v plachte. Cez ňu si človek zamiluje jednotlivé časti druhej bytosti. Pevné stehno, ploché bruško, chvejúce sa líčko... o čo ťažšie je následne milovať v celistvosti!

Salím však nezačína rozprávanie sebou, kdeže. Je síce stále prítomný, veď je napokon rozprávač, no potrvá približne 170 strán, kým sa narodí. Predtým budete mať možnosť zoznámiť sa s jeho rodinou. So starým otcom Adamom, ktorý bol lekárom, so starou mamou, nazývanou časom matka predstavená, pretože ona bola skutočnou hlavou rodiny, i s jeho rodičmi. Dlho netušiac, kto vlastne sú jeho rodičia, teda: ktoré z detí lekára Adama a jeho manželky sa zaslúžilo o zrod Salíma.

„Zo skúseností viem, že čas je premenlivý a vrtošivý ako dodávky elektriny v Bombaji. Ak neveríte, spýtajte sa telefonicky na správny čas – závisí od elektriny a rozdiel je zvyčajne aj niekoľko hodín. Pokiaľ sa, pravda, nemýlime my... nijaký národ, v ktorého jazyku sa ,včera´ povie rovnako ako ,zajtra´ nemôže tvrdiť, že má čas vo svojej moci.“

Vypovedané úzko súvisí s indickými poverami, symbolmi a vierami v rôzne božstvá

Bábätká sú zväčša pekné, milučké, no nie on. Je to škaredé dieťa a vekom sa to veru nezlepší. Najvýraznejší je na ňom nos, dedičstvo po dedovi, základ mocnej dynastie. Milované dieťa sa však milujúcim vždy zdá krásne a tak sú aj jeho rodičia, pestúnka a napokon aj susedia presvedčení, že toto chlapča svetu voľačo ukáže! Svet však najskôr ukázal jemu... Po nehode vo veku deväť rokov začulo chlapča vo svojej hlave hlasy. Objavila sa jeho zvláštna schopnosť – telepaticky sa naladiť na myšlienky iných ľudí. Najskôr tých najbližších, rodinu, no postupne svoju schopnosť cibrí a počuje všetko, čo chce.

Vďaka novozískanému daru sa Salím dokáže napojiť na ďalšie deti s rovnakým dátumom narodenia, ako má on sám. Na deti príduce na svet zároveň so zrodom samostatnej Indie. Deti narodené o polnoci. Každé z nich má, rovnako ako on, nejakú nevídanú schopnosť či zručnosť. Už ich však nežije 1001. Veľa z nich zahynulo, ostávajúci vytvoria akýsi klan, ktorému velí ten, čo ich objavil. No spolu s tým sa objaví aj jeho najväčší súper, Šiva, narodený na chlp presne ako náš rozprávač. Salím a Šiva, Šiva a Salím. Stanú sa priateľmi, alebo ich osud postaví proti sebe?

„Rozpadávam sa, verte mi, prosím. To nie je metafora ani otvárací gambit nejakej melodramatickej, dvojznačnej, nízkej prosby o súcit. Chcem tým povedať len toľko, že mi celé telo začalo pukať ako starý džbán – že moje úbohé telo, čudesné, nepekné, dorantané početnými údermi dejín, vyčerpané dole a vysaté hore, znetvorené dverami, s hlavou dobitou od pľuvadla začalo praskať vo švíkoch.“

Dobro nie je absolútne a zlo má svoje prsty všade. Aj v dobre.

Dielo Deti polnoci od Salmana Rushdieho bolo pre mňa trošku chaotické, no napriek tomu čarovné a uchvacujúce. Ide o zaujímavý literárny štýl, chvíľami síce zmätočný, no neodolateľný. Na toto dielo je potrebné sústrediť sa, nedá sa čítať len tak ledabolo. Alebo možno aj dá, mohlo by vám však uniknúť niečo podstatné. Veľa vypovedaného úzko súvisí s indickými poverami, symbolmi a vierami v rôzne božstvá, ktoré sú väčšine z nás cudzie. Nepozorným čítaním by sa význam symbolov mohol stratiť a čítajúci by nerozumel napísanému... Čo sa však môže stať aj pri pozornom čítaní.

A musím úprimne povedať, že čím ďalej v deji som bola, tým to pre mňa bolo únavnejšie. Strácala som trpezlivosť, motala som sa medzi realitou a blúznením, padla som do osídel všadeprítomnej politiky. Aj preto knihu odporúčam skutočne zrelým čitateľom, rozhodne to nie je oddychové čítanie na pláž. V závere platí len jedno: dobro nie je absolútne a zlo má svoje prsty všade. Aj v dobre.

Už len tri vety na záver: za jeho štvrtý román s názvom Satanské verše vydal najvyšší vládca Iránu na Salmana Rushdieho fatvu, teda akýsi rozsudok smrti, za vykonanie ktorého dostane páchateľ vysokú finančnú odmenu. Fatva je nezrušiteľná, platí aj dnes. Aktuálna cena za Rusdieho smrť: takmer 4 milióny dolárov...

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Salman Rushdie
  • Národnosť: indická
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 664
  • Dátum vydania: piatok, 01 január 2010
  • Žáner: klasika
Čítané 1336 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.