nedeľa, 03 január 2016 22:32

Smrť popoludní

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Rovnako ako píše Hemingway vo svojej knihe, pri názore na býčie zápasy existujú len tri typy ľudí – milovníci, ktorí v každom pohybe zápasníka hľadajú krásu a umenie; odporcovia, ktorí nevidia a nechápu to, ako môže niekto nájsť potešenie v zabíjaní zvierat; a potom sú tu tí, ktorí nikdy žiadny býčí zápas nevideli. 

Smrť popoludní nie je obyčajný román. Vlastne to nie je ani román, ale text, v ktorom sa snúbi Hemingwayov reportážny cit s jeho láskou k umeniu zápasu medzi býkom a matadorom. Do hĺbky v ňom autor opisuje procesy, ktoré prebiehajú od narodenia býka až po jeho zabitie, terminológiu, najslávnejších a najtalentovanejších zápasníkov či dokonca to, kam si máte v aréne sadnúť, ak sa chcete vyhnúť pálivému slnku, ktoré vám môže pokaziť váš prvý zážitok.

Hemingway bol vášnivým milovníkom býčích zápasov a fakt, že o nich napísal celú knihu, to len potvrdzuje

Nuda? Ako sa to vezme

Uznávam, že po takomto opise by sa dielo mohlo zdať prinajlepšom nudné (a prinajhoršom nehodné čítania), avšak netreba naň nazerať ako na beletriu so zápletkou a vyvrcholením. Najdôležitejšie je uvedomiť si, že Hemingway okrem toho, že bol vynikajúci spisovateľ, bol tiež reportážny novinár s darom nazerať na veci hĺbkovo, nezvyčajne a že toto všetko dokázal vložiť na papier veľmi pútavo.

Je všeobecne známe, že Hemingway bol vášnivým milovníkom býčích zápasov a fakt, že o nich napísal celú knihu, to len potvrdzuje. Cítiť to aj z riadkov, v ktorých opisuje nielen základy a problematiku obšírne, ale tiež svoje subjektívne postrehy, preferencie zápasníkov a ich osobné príbehy. Musím sa priznať, že miestami som mala problémy udržiavať pozornosť a niť súvislostí. Text totiž obsahuje mizivé percento dialógov, ktoré sú autorom umelo vložené, avšak nevtieravým spôsobom, a pomáhajú čitateľovi odpútať sa od množstva faktov, ktoré sú mu predostierané.

opisuje nielen základy a problematiku obšírne, ale tiež svoje subjektívne postrehy


Dialógy predstavujú fiktívny rozhovor autora so starou dámou, ktorá ako jediná prejavila záujem dozvedieť sa o zápasoch niečo viac. Hemingway však nevysvetľuje veci len jej, ale tiež nám. Za tento malý umelecký počin vložený do reportážno-encyklopedického textu mu ďakujem, pretože ma mnohokrát zachránil, keď ma začínala obhrýzať beznádej z toho, že to možno nikdy nedočítam.

„Stará pani: Nezdá sa, že by vám na ňom záležalo.
Autor: Hoci si vážim jeho statočnosť, jeho zručnosť s tyčkami a jeho bezočivosť, nemám ho rád ako matadora, ani ako banderiléra a vôbec nie ako človeka. Preto mu v tejto knihe venujem málo priestoru.
Stará pani: Nie ste voči nemu zaujatý?“

Starec a more to teda nie je...

Keď som knihu prvýkrát otvorila, čakala som niečo úplne iné. Možno nejaký historický príbeh, ktorý sa bude točiť okolo býčích zápasov, možno rozpovedaný osud jedného z mnohých matadorov od začiatku kariéry až po tragickú a patetickú smrť. Avšak už po pár prvých riadkoch som vedela, že ničoho z toho sa nedočkám a že bude trvať dlho, kým sa knihou prelúskam.

Pretože to, že sa číta ťažko a dlho, to je fakt. Pri čítaní som si často musela pripomínať, že ide predovšetkým o to, aby som spoznala Hemingwayovo spisovateľské pero a jeho nepopierateľnú schopnosť opisu a vtiahnutia čitateľa do problematiky natoľko, že má pocit, akoby bol pri udalostiach osobne. A to sa stalo aj v prípade Smrti, ktorá prišla popoludní. Pri niektorých pasážach sa zdalo, akoby som sedela vedľa Hemingwaya v tieni arény býčích zápasov s notesom v ruke, zatiaľ čo on mi podrobne opisuje a vysvetľuje to, čo sa deje priamo pred mojimi očami.

akoby som sedela vedľa Hemingwaya v tieni arény býčích zápasov s notesom v ruke, zatiaľ čo on mi všetko podrobne opisuje

Aj keď mi problematika býčích zápasov nie je blízka a dokonca ani sama neviem, aký mám na ne názor (áno, som z tábora tých, čo ich nikdy nevideli), Hemingway ma presvedčil, že ak sa jedného dňa dostanem do Španielska, chcela by som si jeden zápas pozrieť. A vďaka tejto knihe snáď aj budem vedieť oceniť krásu, ktorú tam videl on a ktorá ho uchvátila natoľko, že vznikla Smrť popoludní, ktorá je nielen venovaná prioritne býkom, ale skrytá je v nej aj láska ku krajine.

„Predpokladajme, že by maliarove plátna zmizli s ním a spisovateľove knihy by sa automaticky zničili pri jeho smrti a existovali by iba v pamäti tých, ktorí ich čítali. To sa udeje pri býčích zápasoch. Umenie, jeho metóda, vylepšenia, objavy zostávajú, ale jednotlivec, ktorého činnosť ho vytvorila, ktorý bol meradlo, originál, zmizne, a kým nepríde iný jednotlivec, rovnako veľký, napodobňované veci sú spolu s originálom preč, čoskoro sa zdeformujú, predĺžia, skrátia, oslabia a stratia všetky väzby na originál.“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Ernest Hemingway
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 336
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: klasika
Čítané 1048 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.