piatok, 06 november 2015 20:20

Malá Dorritka

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Charles Dickens patrí medzi literárnych velikánov. Kto by nepoznal jeho Olivera Twista či Davida Copperfielda? Ja som však siahla po niečom inom, po Malej Dorritke.

Spôsob písania Charlesa Dickensa je typický pre dobu, v ktorej žil a písal. Ako sa to stáva pri čítaní mnohých slávnych spisovateľov, človek si povie, že takto sa dnes už nepíše. Na jednej strane je to trochu škoda, postavy sú u Dickensa vykreslené tak detailne, že spoznáte takmer všetky pohnútky každej z nich. No na druhej strane spôsobuje prílišné zachádzanie do detailov viaznutie deja. Musím povedať, že mne sa stávalo najmä to, že ak som Malú Dorritku musela z nejakých príčin na deň odložiť, pri najbližšom otvorení knihy som bola často stratená. Množstvo postáv, ktoré spolu veľmi dlho nesúvisia, niekoľko rozpracovaných dejových línií, množstvo naznačených zápletok... trvalo, kým som bola opäť in medias res...

Množstvo postáv, rozpracovaných dejových línií, naznačených zápletok

Ale poďme na vec. Ak si vezmete do rúk Malú Dorritku, ocitnete sa vo francúzskom meste Marseille. Na chvíľu. Nie na prechádzke na námestí či na obede v honosnom dome, práve naopak. Ste priamo vo väzení. Spolu s dvoma mužmi, chudobným Jánom Baptistom a bohatým pánom Rigaudom. Ani jeden tam nie je preto, že si to zaslúži. Veď kto už videl väzňa sediaceho vo väzení po práve...? Ako súvisia s Malou Dorritkou? Nijako. Nie hneď. Všetko má svoj čas.

„Mnohí ľudia sú si natoľko verní, že zostávajú verní aj svojej predstave. A nie je dôkazom nestálosti, ba práve naopak, keď predstava neznesie bližšie porovnanie so skutočnosťou a keď zmena vyvolá osudný otras.“

Dievča, ktoré okolitý svet pozná pod menom Malá Dorritka, je Amy Dorritová. Drobné, útle, chudobné žieňatko, ktoré si na živobytie zarába šitím. Jej osud nebol jednoduchý, narodila sa totiž priamo v anglickom väzení. Pán Dorrit, jej otec, sa dostane do väzenia pre dlžníkov. Aby nebola rodina odlúčená a zväzky spretrhané, spolu s ním bývajú v najatej väzenskej izbičke aj dve deti a tehotná manželka. Dieťa, ktoré príde na svet, netuší, do akého sveta sa to narodilo, ten je však pre ňu všetkým, čo pozná a má.

Drobné, slabé, útle žieňa sa stane oporou pre všetkých členov rodiny

Dorrit sa vo väzení zmení. Z utiahnutého, plachého a ustrašeného muža sa stane človek, ktorý sa vo väzení cíti ako doma, vybuduje si určité postavenie, stane sa samozvaným kráľom, ktorý milostivo prijíma návštevy a dary od starých i nových väzňov. Ľudia dávajú z toho mála, čo majú, a on to berie ako samozrejmosť. Amy, teda malá Dorritka, vyrastá v prostredí, v ktorom si jej otca vážia, hoci je to vlastne choré a neprirodzené prostredie. Jej telesnej konštrukcii neprospieva, no duševne je veľmi silná. Stane sa to, že práve ona je oporou celej rodiny. Matka jej zomrie skoro a všetci považujú za prirodzené, že Amy sa stará o otca, že si odtŕha od úst, aby mal on, že chodí zarábať, a pritom to pred otcom tají. Aby nepoškodila jeho vlastnú mienku o ňom.

„Človek, ktorý nemôže platiť, dovedie si druhého, ktorý nemôže platiť, aby sa za neho zaručil. Akoby si niekto o dvoch drevených nohách doviedol iného, tiež o dvoch drevených nohách, aby sa za neho zaručil, že má dve zdravé nohy. Utekať nebude môcť ani jeden.“

Tak vám poviem – starý Dorrit bol slaboch. Vybudoval si vo väzení postavenie, v ktorom sa správal ako aristokrat a tak bol aj vnímaný. A pritom to bol obyčajný dlžník a väzeň. Svoje už dospelé deti síce ľúbi, ale akousi zvláštnou láskou, absolútne sebeckou. Necháva sa nimi obskakovať, považuje za samozrejmé, že pre nich je najväčším šťastím starať sa o neho. Ani mu na um nezíde, že aj ony majú svoje potreby, sny, že ich vychovalo väzenie, čo je vlastne choré, a keď sa doň dostane aj jeho syn, už nie ako návštevník, ale stály obyvateľ, taja to pred ním. Aby čo? Neutrpelo jeho ego? Starý Dorrit bol najnesympatickejšia osoba v knihe...

Starý Dorrit, otec Amy, bol obyčajný slaboch.

Zdá sa, že osud Amy, malej Dorritky, sa zmení, keď si ju ako šičku najmä pani Clennamová. Jej syn Artur, už 40 ročný slobodný muž, sa začne zaujímať nielen o útlu krajčírku, ale o celú jej rodinu. Snaží sa im pomôcť a pritom sám rieši svoje osobné trápenia a životné ciele. Clennam zmení život mladého dievčaťa i všetkých, ktorí sú s ňou spätí.

„Malá Dorritka chodila po domoch šiť. Za určitý veľký či malý denný plat mohol si si malú Dorritku najať od ôsmej rána do ôsmej večer. Malá Dorritka sa na minútu presne zjavila. Na minútu presne Malá Dorritka zasa zmizla. Čo sa dialo s Malou Dorritkou medzi ôsmou a ôsmou, bola záhada.“

Zdĺhavé a rozvláčne písanie si vyžadovalo trpezlivé čítanie. Opisy miest, ľudí, myšlienkových pochodov dajú pri čítaní zabrať. Charles Dickens však vie byť poriadne ironický. Je velikánom aj preto, že pod nánosom slov sa skrýva pichľavé odsúdenie povrchnej a hlúpej spoločnosti, chorého systému, ľudských slabostí. Dobre pozná svet, v ktorom žije, nerobí si o ňom ilúzie, no čitateľovi ich zdanlivo ponúka. Avšak skutočne len zdanlivo. Široká plejáda postáv síce môže pôsobiť zbytočne, trpezlivý čitateľ, ktorý zvládne rozsiahle dielo do konca však zistí, že každá má v knihe svoje opodstatnenie. Malú Dorritku odporúčam tým, ktorí majú na čítanie čas. Neponáhľajú sa a radi sa nechávajú unášať do hlbín príbehu. Ja som občas tápala na povrchu, no to nezmenilo moju mienku o tom, že Dickensa sa oplatí prečítať.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Charles Dickens
  • Národnosť: anglická
  • Knihu vydalo: Tatran
  • Počet strán: 824
  • Dátum vydania: nedeľa, 01 január 1967
  • Žáner: klasika
Čítané 1100 krát
Viac z tejto kategórie: « Pýcha a predsudok Ezopove bájky »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.