sobota, 13 jún 2015 19:53

K majáku

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Ak sa nám ako deťom nesplnia určité sny, možno nemá celkom zmysel napĺňať ich v dospelosti. Optika snenia sa totiž zmenila.

Sľub a obrovská túžba. Sen vidieť maják. Mamin sľub, že ho uvidí. A do toho otec, ktorý posmešne zahlási, že bude pršať a k majáku sa nepôjde. Detský sen ostane nenaplnený, predstavy o majáku sú následne ešte fantazijnejšie.

Napriek rozdielom žijú v relatívne harmonickom zväzku, v ktorom sa naučili otupovať si hrany navzájom.

„Jak má člověk posuzovat lidi, jak o nich smýšlet? Jak si má člověk srovnat v hlavě to a ono a dojít k závěru, že cítí náklonnost, nebo odpor? A nakonec, co znamenají tahle slova?“

I. Okno
Perom Virginie Woolfovej sa dostávame do rodiny manželov Ramseyových, ktorí spolu majú osem detí. Ich letný dom je však zároveň plný hostí. Všetci spoločne majú naplánovaný výlet k majáku, ktorého svetlá im ožarujú noci. Najviac sa naň teší ich najmladší syn, 6-ročný James, a mama jeho túžbu celým srdcom podporuje. No otec, akoby naschvál, zhatí tento sen.

Rovnako neprívetivo reaguje aj jeden z hostí, čo sa inak láskavej, ohľaduplnej a pohostinnej pani Ramseyovej nepríjemne dotkne. Jej takt je však natoľko veľký, že slovami nič nenaznačí a naďalej sa k svojmu hosťovi správa úctivo. Nádherne je vykreslený rozdiel medzi manželmi: pán Ramsey je až úzkostlivo pravdovravný, do seba zahľadený človek, ktorý si neuvedomuje, ako veľmi môžu slová raniť. Pani Ramseyová je naopak nesmierne všímavá, konajúca a hovoriaca vždy s ohľadom na prítomných a počúvajúcich. Napriek rozdielom, badateľným už na prvý pohľad, žijú v relatívne harmonickom zväzku, v ktorom sa naučili otupovať si hrany navzájom.

„Ale to, že jakékoli jiné oči mají vidět usazeninu její třiatřiceti let, ten nános života den za dnem, splynuvší s něčím tajnějším, než co kdy vyslovila či naznačila během všech těch dní, bylo utrpení.“

Virginia Woolfová nepíše, ona rozpráva. To, čo čítate, sú monológy postáv, ich tajné myšlienky a vy, tak trochu ako voyeri, ste toho duševného života svedkami. Upokojenie sŕdc nachádzame v mori, má priam hypnotickú schopnosť ukolísať človeka do odovzdanosti osudu.

Virginia Woolfová nepíše, ona rozpráva.

II. Čas beží
Zhasli sviečky, nastala tma. Letný dom, predtým hýriaci životom, osirel, osmutnel. Vládu nad ním prevzala noc. Dominujú spomienky vecí. O ľuďoch sa dozvedáme len útržkovite, v zátvorkách. V tejto časti knihy ľudia nie sú podstatní. No ich neprítomnosť znamená, že dom a dané miesto stráca ducha, chátra. Znovu ožije a nájde svoj zmysel, až keď ho opäť naplnia ľudia.

III. Maják
Tí, ktorí prežili, sa znova stretnú. Po 10-tich rokoch. Možno jediným zmyslom stretnutia sa na mieste, ktoré začalo strácať svoju existenciu, je cesta k majáku. Výlet, ktorý sa nepodarilo zrealizovať v dobe, keď o ňom James sníval ako dieťa. No to, čo sa nepodarilo vtedy, má dnes už celkom inú príchuť. Koho sen sa to vlastne má naplniť? Syna alebo otca? Žiaden po desiatich rokoch uskutočnený výlet nenahradí ten, ktorý sa nekonal vtedy, kedy sa mal. Je to len náplasť. Možno však nezalepí tú správnu ranu...

„Jedině máma mluvila pravdu; jedině jí mohl pravdu říkat. Možná odtud pramenila její věčná přitažlivost; byla člověk, kterému mohl říkat, co mu přišlo na mysl. Ale celou tu dobu, co na ni myslel, si byl vědom toho, že otec jeho myšlení sleduje, zastiňuje je, působí, že se chvěje a zadrhává.“

Hrá sa s jazykom, s obrazmi.

Virgina Woolfová v diele K majáku aplikovala viac autobiografických čŕt ako v ktoromkoľvek inom diele. Tento román sa zaraďuje medzi najlepšie anglicky písané romány 20.storočia. Jeho kvalitu dokumentuje spôsob písania. Woolfová sa nečíta ľahko. Nielen jej odborné diela (Tri guiney, Vlastná izba a iné) si vyžadujú plné sústredenie čitateľa. Rovnaké meradlo platí aj na jej beletristickú tvorbu. Hrá sa s jazykom, s obrazmi. I ja sama si ich omieľam na jazyku, aby som cítila, ako chutia. Nie sú to ani zďaleka len slová. Je to niečo omnoho viac. Tým, ktorí ju poznajú, ju netreba predstavovať. Knihy Virginie Woolfovej si vyžadujú intelektuálne založených čitateľov, pre ktorých je kniha viac ako len niekoľko stoviek viet uložených na papieri. Román K majáku nie je výnimkou.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Virginia Woolfová
  • Národnosť: britská
  • Knihu vydalo: Odeon
  • Počet strán: 204
  • Dátum vydania: nedeľa, 01 január 2012
  • Žáner: klasika
Čítané 1598 krát
Viac z tejto kategórie: « Anna v Redmonde Zásady muštárne »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.