piatok, 03 apríl 2015 09:43

Harfa a tieň

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Marquéza a jeho magický realizmus pozná každý. Ale čo taký Alejo Carpentier?

Kubánsky autor sa preslávil vo svojej tvorbe zázračným reálnom, ktoré za magickým realizmom vôbec nezaostáva. Jeho tvorba, rovnako ako Marquézova, je veľmi pútavá, zázračno-magická, s nádychom exotiky, erotiky a čarovnej tajuplnosti. Je však filozofickejšia, reflexívnejšia a dej sa odvíja podstatne pomalšie. Carpentier k dielu pristupuje oveľa citlivejšie a lyrickejšie.

Harfa a tieň je novela, v ktorej sa klasicky objavujú Carpentierovské motívy otroctva, invázneho príchodu bielych mužov, kresťanstva a misionárov k obyvateľom Južnej Ameriky a následný stret týchto dvoch odlišných kultúr. Príbeh nám síce líči skutočnú udalosť príchodu Krištofa Kolumba do Južnej Ameriky, no Carpentier túto tému podáva z iného hľadiska a núti čitateľa, aby sa zamyslel a kriticky pozrel na udalosti, ktoré nie sú len pozitívom pre objaviteľskú Európu.

„Čudné, veď ty si pomerne dosť zodpovedný za to, že kopa ľudí v našej krajine šnupe tabak, bafká fajku, alebo fajčí cigary."

Diela sú exotické, lyrické s nádychom erotiky.

Iný pohľad na skutočnú udalosť
Novela je rozdelená do troch častí. V prvej časti Harfa, sa dozvedáme, že vo Vatikáne sa vrchnosť rozhoduje, či udeliť Kolumbovi za jeho činy svätosť. V druhej časti Ruka, sa k slovu dostáva samotný Krištof Kolumbus. Svoj príbeh začína rozprávať na smrteľnej posteli, kde čaká na kňaza a poslednú spoveď. Pretože svoje veľké hriechy a nečisté svedomie už nedokáže držať v sebe a kňaz stále neprichádza, úlohu spovedníka plní čitateľ. Kolumbus vypovedá o všetkých nerestiach a klamstvách, ktorých sa musel dopustiť, aby sa dostal na vysnívanú plavbu, ako je známe, pôvodne do Indie. Hrdina pravdivo a bez okolkov odhaľuje a priznáva svoje slabé stránky. Carpentierova sebareflexia postavy je taká silná a presvedčivá, že napriek Kolumbovmu heroickému mýtu, ktorý sa storočiami vytvoril, ho miestami vnímame ako slabocha a chudáka, ktorý spacká polovicu vecí, ktorých sa chytí.

„...zveril istému francúzskemu historikovi grófovi Rosellymu z Lourgues na posúdenie životopis Krištofa Kolumbusa..., čo malo mať rozhodujúci význam pri prípadnom svätorečení objaviteľa Nového sveta."

V tretej časti Tieň, je Kolumbus dávno po smrti, ale jeho duch nemá pokoja. Vraciame sa opäť do súčasnosti a zúčastňujeme sa spolu s Kolumbovým duchom vatikánskeho súdu, na ktorom sa rozhoduje o udelení jeho svätosti. Reaguje na výroky obhajcov a žalobcov, avšak jeho názory sa dozvedá len čitateľ. Kolumbus sa nám prihovára a predkladá nám zabíjanie Indiánov, či už vedome, alebo nevedome, dehonestovanie ich kultúry, odrhnutie od rodín a násilné zavedenie kresťanstva do ich prirodzeného prírodného náboženstva. Rozpráva a zároveň spätne reflektuje svoje činy v príkladových situáciách. Po tom všetkom, čo sa dozvedáme, má aj čitateľ tendenciu súdiť a pridať sa k jednej zo strán.

Čitateľ plní úlohu spovedníka.

Carpentier vs. Marquéz
Časté zamieňanie pojmov magický realizmus a zázračné reálno a ich mylná synonymizácia môžu čitateľa miasť. Keďže Marquéz je najznámejší a najčítanejší autor v hispánsko-americkej kultúre, kde tieto dva prúdy vznikli, máme tendenciu porovnávať jeho tvorbu s inými umelcami v tomto odvetví. Zásadný rozdiel medzi Carpentierom a Marquézom je stavebný princíp ich diel, ktorý tvorí všeobecnú filozofiu ich príbehov. Kým Marquéz vystaval svoje Macondo v prvopočiatku ako raj, pomaly doňho počas jednotlivých príbehov prichádza zlo, skazenosť a nakoniec sa rúti do nevyhnutnej záhuby. Carpentier, naopak, vychádza zo sveta, ktorý je skazený a jeho hrdinovia sa postupne dostávajú k sladkému prvopočiatku, očisťujú svoju dušu, či svet od zlého a pomaly ho dostávajú do podoby vytúženého raja.

„...ty zblúdený námorník, veď sám kompas sa ti pošmykol na sever..."

Tento zásadný prvok nájdeme aj v Harfe a tieni. Kolumbus napáchal zlo, bol neuvedomelý, ale po čase si uvedomuje, čo urobil a snaží sa očistiť svoju dušu a najmä, odsudzuje zlé zaobchádzanie s Indiánmi. Reflektuje seba samého, veľmi kriticky sa pozerá na svoju mladosť a ničím neospravedlňuje svoje hriechy a činy. Nesnaží sa robiť lepším akým bol, alebo je. Snaží sa zo seba dostať zlo, nečistotu a klamstvá vyspovedaním sa pred sebou samým, kde dôležitý je aj čitateľ spovedník. Takýmto počinom napráva, čo spôsobil a očistený môže existovať s pokojným svedomím.

Originálny pohľad na násilné kolonizovanie Ameriky.

Harfa a tieň je originálnym pohľadom do problematiky násilného kolonizovania Ameriky, zaobchádzanie s domorodcami a kristianizácie. Odsudzuje náboženskú násilnosť, netoleranciu národov a povyšovanie rás. Dej je veľmi jednoduchý a pomalý, vyznačuje sa zväčša polemikou nad konaním, reflexiou a lyrizáciou, než akciou. Je to „predmsrtné" a „posmrtné" spovedanie sa človeka, nie však pred Bohom, ale pred sebou samým, uvedomovanie si svojich činov a priznanie si ich následkov, nech už sú akékoľvek. Príbeh odporúčam skôr skúsenejším čitateľom alebo takým, ktorí v rozjímaní postáv dokážu pochopiť nuansy života a konania.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Alejo Carpentier
  • Národnosť: kubánska
  • Knihu vydalo: Tatran
  • Počet strán: 176
  • Dátum vydania: pondelok, 01 január 1979
  • Žáner: klasika
  • Poznámka: Carpentierove knihy sa dajú zohnať v slovenskom a pravdepodobne aj českom vydaní len v antikvariátoch. Kedysi to bol na Slovensku populárny autor a vyšlo mnoho jeho kníh v slovenskom preklade. Dnes je však zabudnutý a reedície sa nechystajú.
Čítané 1532 krát
Viac z tejto kategórie: « Doktor Živago Anna v Avonlea »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.