nedeľa, 31 marec 2013 08:59

Miláčik

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Keď viete, že vyzeráte dobre, je to výhra. Vaše sebavedomie stúpa závratnou rýchlosťou. A keď viete, že sa s tou svojou tváričkou páčite ženám – vyhrali ste.

Mladý, šarmantný Georges Duroy, rátajúci každý frank, každé sou (minca malej hodnoty), si uvedomuje situáciu svojho postavenia, ktorá vôbec nie je lichotivá.

„Bolo dvadsiateho ôsmeho júna a vo vrecku mu zostávali do konca mesiaca tri franky štyridsať. To predstavovalo dve večere bez obedov alebo dva obedy bez večerí, ako si vyberie. Keď uvážil, že poludňajšie jedlá sú po dvadsaťdva sou, kým večerné stoja tridsať sou, ak sa teda uspokojí s obedmi, zvýši mu frank dvadsať, čo predstavuje ešte dva razy párok s rožkom na olovrant a k tomu dva poháre piva na bulvári. To bývala po večeroch jeho veľká útrata a potešenie.“

Georges, syn obyčajných vidieckych ľudí prevádzkujúcich hostinec, žije v Paríži, pracuje na riaditeľstve Severnej železnice a skapína od hladu. Zhodou náhod alebo šťastnou hrou osudu stretáva Forestiera, priateľa z vojny, ktorý mu ponúka pracovné drobnôstky v denníku La Vie Française.

Keď má človek zdroj inšpirácie a vie, o čom má písať, v novinách sa môže rýchlo vypracovať. A keďže Georges vedel dať na papier zážitky z vojny s politickou aktuálnosťou, začal sa rýchlo dostávať medzi vyššiu spoločnosť. Ženy si ho začali všímať a on si to užíval. Dostal prezývku Miláčik, ktorá mu zdanlivo nebola proti srsti. A keď sa ocitá pri skone priateľa Forestiera – možno viac z osobných dôvodov, než z nezištne priateľských – uvedomí si, že „ten úplný koniec bytostí je také čosi zvláštne a zároveň strašné!“ Georges Duroy, Miláčik, sa stáva novým Forestierom. Berie si jeho ženu, sťahuje sa do jeho domu, v práci preberá jeho pozíciu. Má, po čom túžil – spoločenské postavenie a uznanie. Ani to mu však nestačí a jeho život naberá na obrátkach. Žije si ďalej nepredvídateľným životom.

A ten jeho život je natoľko nepredvídateľný, že ja, ako čitateľ, som sa cítila ako na kolotoči emócii. Krátke záblesky súcitu, kedy Maupassant vykreslil Miláčika ako chudáka, striedali nesympatia či dokonca odpor k činom samotného protagonistu. Aj tieto fakty však pracujú s predstavivosťou čitateľa, vťahujú ho do deja a nútia čítať knihu s túžbou po odpovedi na otázku – akými úskokmi Miláčik získa prestíž?

Kniha, napísaná v roku 1885, opisuje atmosféru čias, kedy spoločenské postavenie kazilo charaktery. A bez ohľadu na spoločensky akceptovateľné pomery v spoločnosti, založené na formálnych vzťahoch, boli rúcané konvencie s cieľom osobného úspechu. Nielen tieto skutočnosti, v knihe tak dominujúce, robia toto dielo čitateľsky atraktívne. Odporúčam – vezmite si knihu do rúk, zahĺbte sa do jej myšlienok a zistite, aký bol osud Georgesa, zvaného Miláčik, ktorý využil svoj vzhľad a inteligenciu, aby v živote niečo dokázal. A bol len jedným z mnohých.

A možno aj vám, rovanko ako mne, pri čítaní napadne otázka – Ako môže pýcha tak veľmi zatieniť rozum?

„Počúval opojený pýchou. Prelát rímskej cirkvi sa mu takto prihovára, jemu! A za sebou cítil zástup slávnych ľudí, ktorí prišli kvôli nemu. Zdalo sa mu, že ho poháňa, dvíha akási sila. Stáva sa jediným z pánov zeme, on, syn dvoch biednych vidiečanov z Canteleu.“

Ďaľšie informácie

Čítané 4014 krát
Viac z tejto kategórie: « Zločin a trest Lolita »

Napíšte komentár