Vytlačiť túto stránku
streda, 10 december 2014 20:09

Villette

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Nič, čo získame ľahko, nemá veľkú cenu. Skutočnú hodnotu má to, čo si musíme vybojovať, vyplakať, vymodliť, vydrieť, vybolieť. A láska, ktorá príde „len tak“, potom zvyčajne rovnako ľahko aj odíde. Ale láska, za ktorou sú slzy a obete, taká láska je skutočná.

Najslávnejší román Charlotte Brontëovej je Jana Eyrová a Villette (kniha v dvoch častiach), priznávam sa, bola pre mňa nečakaným objavom na knižnej burze. Villette, francúzske mesto, kam osud zavedie Lucy, chudobné dievča nie príliš príťažlivého zovňajšku (CH.B. má pre takéto hrdinky slabosť) a kde sa odohrá väčšina z jej života, ostane pred čitateľom či čitateľkou neodhaleným svetom. O to dôkladnejšie sú opisy osôb, ktoré život Lucy v dobrom, či v zlom poznačia. Lucy sa nenarodila pod šťastnou hviezdou, nie je krásna, nie je bohatá a sama o sebe je presvedčená, že nie je ani múdra. No i strohosť, skromnosť a jednoduchosť môžu byť zaujímavé.

„Ani neviem, že by som bola bývala takej povahy, čo sa spolieha sama na seba alebo je aktívna; ale sebadôveru a aktivitu nanútili mi okolnosti.“

Nie je krásna, nie je bohatá a sama o sebe je presvedčená, že nie je ani múdra.


Lucy aj napriek skúškam osudu, ktorý k nej rozhodne prvých niekoľko rokov života nebol prívetivý, mala vždy v zlomových chvíľach šťastie. Práve jedna taká šťastná náhoda ju zavedie z jej domoviny, z Anglicka, do francúzskeho mesta Villette. Útočisko i prácu nájde vo vzdelávacom ústave madam Beckovej. Jej neštandardný popis s dômyselnou drobnokresbou zovňajšku ale najmä vnútorných vlastností osôb prezrádza veľa. Lucy je výbornou pozorovateľkou, človek má pocit, že ona ani nežije, „len“ pozoruje. Ale pozor, Lucy sa síce díva okom, ktorému nič neunikne, no napríklad madam Becková si pomáha aj špehovaním, sliedením po vreckách a čítaním cudzích listov. Poviete si: „No fuj!“ Avšak Lucy je láskavejšia, ako by sme boli v takom prípade my. Vie, že je špehovaná, ale udržuje zdanie, že nevie, že je... Všetko znáša so stoickým pokojom. Ja by som už dávno vrieskala, búchala dverami, domáhala sa svojich práv, apelovala na svedomie, no Lucy sa len usmieva a vyšíva svoj vankúšik či vyučuje dievčatá angličtinu. Aj keď svoj život prežíva viac vo svojom vnútri ako navonok, o to prísnejšie a nekompromisnejšie posudzuje ľudí, s ktorými ju osud na istý čas splietol.

Vie, že je špehovaná, ale udržuje zdanie, že nevie, že je...


„Cítiť a ihneď pochopiť city iného človeka, to sú dve celkom rozdielne schopnosti: málo je takých ľudí, aby mali obe tieto vlastnosti, no a niektorí nemajú ani jednu z nich.“

Lucy je úžasná, uštipačná, britká, ale robí to tak inteligentne, že dotyčný to ani nezbadá. O to viac ale pobaví vnímavého čitateľa/čitateľku. Hrou osudu sa do jej života vracajú ľudia, s ktorými sa už rozlúčila. My sa ale láskavým a zhovievavým okom môžeme pozerať na Poly, Ginevru, doktora Johna či učiteľa Paula. Nás v tomto prípade láska nezaslepí, pretože, samozrejme, bez lásky by to v tomto klasickom románe nešlo.

„Nikdy predtým som necítila taký čudný a protirečiaci si vnútorný poplach ako celú hodinu vtedy večer; bolesť a smiech, vášeň a zármutok delili si moje srdce medzi sebou.“

Nečakajte veľké city, srdcervúci plač, závratné deje či udalosti plné akcie. Ak túžite po takejto literatúre, Villette Charlotte Brontëovej nie je pre vás. Tu sa všetko deje pomaly, s rozvahou, no práve tu sú pod povrchom city najhlbšie a najvrúcnejšie. Svojský pôvab literárneho štýlu tejto autorky si podrobí skôr náročnejšieho a skúsenejšieho čitateľa.

Nečakajte veľké city, srdcervúci plač, závratné deje či udalosti plné akcie.


„Moja láska sa nezrodila z krásy; s ňou som ja nemala nič spoločné: ani som sa nemohla opovážiť miešať sa do nej: bola to iná láska, ktorá sa opovážila vykročiť do života iným spôsobom, len po dlhej známosti, po skúške v peci bolesti; láska, ktorá mala na sebe pečať stálosti, utvrdená zliatinou čistej a trvácej náklonnosti, rozumom podrobená intelektuálnym skúškam, ktorá sa napokon prepracovala, a to vlastným procesom, k svojej bezchybnej dokonalosti.“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Charlotte Brontëová
  • Národnosť: britská
  • Knihu vydalo: Tatran
  • Počet strán: 696
  • Dátum vydania: sobota, 01 január 1972
  • Žáner: klasika
  • Poznámka: Najznámejší román najplodnejšej z troch sestier Brontëových, Charlotte, je Jana Eyrová, ktorý bol niekoľkokrát i sfilmovaný.
Čítané 1281 krát

Najnovšie od Zuzana Švecová