Vytlačiť túto stránku
piatok, 28 november 2014 12:36

Ako vzniká deň

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Je príbeh iba reprodukovaním skutočnosti? Kedy je to niečo viac ako „rozprávanie dvoch kamarátok“? Čo robí z rozprávania príbeh a čo z príbehu poviedku či román?

Antológia próz autorov z generácie vychádzajúcej v 50-tych rokoch, vydaná pod názvom Ako vzniká deň, ktorú zostavil Vincent Šabík, obsahuje rozsahovo menšie formy rozprávania. Je v nej výber ucelených noviel alebo ukážok z románov od deviatich autorov známych mien (napríklad Vincent Šikula, Rudolf Sloboda, Pavel Vilikovský...) ale aj pre mňa úplne neznámych (Jozef Kot či Ján Beňo).

Niektoré novely sú zaujímavejšie, niektoré ... vlastne ani nie


„Bolo treba len prečkať také chvíľky, veď prichádzali tak zrazu a prepadali ma tak nečakane ako šťastie, čo zosadalo na mňa a bolo láskavé ako zabudnutie.“

Každá z próz je úplne iná. Spoločné majú len to, že ich autori sa začali venovať prozaickej tvorbe, či skôr boli vydávaní od 50-tych rokov minulého storočia. V niektorej novele či úryvku sa dej točí okolo mužov, v inej okolo vecí. Niektoré sú zaujímavejšie, niektoré ... vlastne ani nie. Ale v skratke:

Čitateľ sa stretne s čudesným hlavným hrdinom, takmer asociálom, ktorý s absolútne chladnou hlavou prijíma fakt, že má smrteľnú chorobu. Akoby nemal hlboké city, hlboké vzťahy, akoby plával len tak po povrchu života. A napokon ani nie je tým, kto v poviedke zomrie...
V malom mestečku rozruší všetkých obyvateľov správa, že zo ZOO ušla levia svorka. Úryvok z rozsiahlejšieho diela je priam absurdnou komédiou, z ktorej srší irónia. Táto rozhodne patrila v knihe k tým lepším.
V ďalšej ukážke si 17-ročný Andrej hľadá nejakú robotu, pretože mu je otupno doma sedieť. Je to skôr o zimnej realite slovenskej dediny minulého storočia ako o príbehu.
V knihe sa však objavil aj nečakane poetický príbeh, spomienky chlapca na prvú lásku, ktorú po rokoch opäť stretol. Pekný, citlivý príbeh plný akéhosi vnútorného slnka.
Ale aj ďalšia absurdnosť o mužovi, ktorý dostal telegram, kedy a kde sa má dostaviť na vlastnú popravu. S dôrazom na to, aby si nezabudol vziať čistú bielizeň...
Svoje čaro mala zvláštna poviedka o jednej izbe a o predmetoch v nej. O tom, ako sa menia pohybom slnka na oblohe a postupom času, v ktorom ich využíva ich majiteľka. Lebo vieme, že izbu obýva žena. Pripadalo mi to takmer ako filmový scenár, presný popis kde, čo, ako a prečo bude ležať/stáť. Keď sa v úplnom závere objavil dvojriadkový dialóg, až sa mi zdal zbytočný, taký pôvab mal opis izby rozdelený do kapitol.

Akoby nemal hlboké city, hlboké vzťahy, akoby plával len tak po povrchu života

„Nie sú tí nešťastní, ktorí mnoho vedia, ale tí, čo radi hovoria a nemá ich kto počúvať.“

Antológiu Ako vzniká deň s podtitulom Generácia 56 odporúčam tým, ktorí chcú poznať aj akúsi hĺbku či pozadie slovenskej literatúry, pretože útla knižka obsahuje okrem iného stručné životopisy prezentovaných autorov a aj časť rozhovorov s nimi.

citlivý príbeh plný akéhosi vnútorného slnka


„Keď večer siahaš po knihe, nechceš si jej čítaním predlžovať svoje denné problémiky a starosti. Hľadáš únik. A únik do knihy, do literatúry, do umenia je podistým pozitívny únik.“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Kolektív autorov, zostavil Vincent Šabík
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Tatran
  • Počet strán: 328
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 1970
  • Žáner: klasika
Čítané 1469 krát

Najnovšie od Zuzana Švecová