utorok, 18 november 2014 18:15

Nesmrteľnosť

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Nesmrtelnost Nesmrtelnost

Ide vám na nervy, keď si niekto na internáte alebo v bytovke púšťa hudbu na plné pecky? Či neznášate ľudí, ktorí „musia“ povedať svoj názor nahlas pred všetkými, aj keď to nikoho nezaujíma? Ak áno, pravdepodobne sa budete stotožňovať s hrdinkou Agnes a prostredníctvom jej myslenia a pohľadu na svet získate nejakú predstavu o ľudskom Ja – pretože ako aj mnoho ďalších ľudských Ja sa snaží o Nesmrteľnosť.

V románe Nesmrteľnosť je ústrednou témou vnímanie života a otázky bytia. Kniha je rozdelená na sedem kapitol a každá nesie príznačný názov. Napríklad hlavnou témou kapitoly Čierne okuliare je smútok hlavnej hrdinky, ktorý dávala najavo práve čiernymi okuliarmi. Niektoré kapitoly sú viac dejové, iné zasa obsahujú veľa esejistických prvkov a filozofických myšlienok autora na ústrednú tému kapitoly. Kundera sa zamýšľa nad takými otázkami ako je podstata človeka, jeho gestá, tvár, obraz v očiach iných, jeho duchovný život či vzťah k svetu. Všetko toto sa totiž odvíja a smeruje k nesmrteľnosti, ktorú delí na malú alebo veľkú.

„Ale je něco jiného být opuštěn Bohem našich předků, a je něco jiného, opustil-li nás Bůh – vynálezce kosmického computeru.“

Román je vystavaný na spájaní nespojiteľných vecí, napríklad minulosti s prítomnosťou alebo reality s fikciou románu. Takto môžeme vidieť, ako sa v minulosti nesmrteľnosťou zaoberal Goethe alebo Hemingway a v súčasnosti Laura a Agnes, hrdinky románu. Zaujímavé je aj spojenie rozprávača, skutočného Kunderu, s fiktívnymi postavami Agnes a Laurou.
Dej sa odohráva vo Francúzsku, v Paríži. Román začína gestom ženy, ktoré zaujalo rozprávača príbehu. Z gesta sa zrodila žena, ktorú pomenoval Agnes a ona ho podnietila napísať román Nesmrteľnosť. Ako sme spomínali, autor v tomto románe s obľubou a úplne prirodzene mieša nespojiteľné a tak mnohé veci, ak sa skutočne stali, sú prifarbené, dostávajú poetickejší nádych a niektoré sú vymyslené úplne.

Z gesta sa zrodila žena, ktorú pomenoval Agnes a ona ho podnietila napísať román Nesmrteľnosť.

Agnes má úžasného manžela, múdru dcéru a milujúcu sestru. Napriek tomu je nešťastná a necíti sa dobre v tomto svete. Rozmýšľa nad existenciou Boha, nad životom a jeho zmyslom a nad svojou identitou. Po otcovi zdedila značnú sumu a uvažuje, že opustí rodinu, ktorú síce miluje, ale nechce žiť s nimi. Jej ideálom je život osamote a v pokoji. Veľké mestá ako Paríž neustále sledujú oči kamier, ktoré v dnešnej postmodernej dobe nahradili oko Boha. Priečia sa jej fotoaparáty, ktoré neustále sledujú život ľudí, reklamy a médiá, ktoré ovplyvňujú ľudský úsudok, otravný ruch mesta a hlučný prejav človečieho Ja. Tomuto všetkému sa nechce podriadiť a nechce, aby ju to ovládlo.

Veľké mestá ako Paríž neustále sledujú oči kamier, ktoré v dnešnej postmodernej dobe nahradili oko Boha.

„Když člověk poprvé odhalí své tělesné ,já´, to první a hlavní, co pocítí, není ani lhostejnost ani hněv, ale stud: základní stud, který ho už bude provázet celý život, ať silnější, či mírnější a otupený časem.“

Laura baží za sestrou a vo všetkom ju už od detstva napodobňuje. Najskôr z lásky a obdivu k nej, neskôr, keď sa Agnes vzdala prestížneho štipendia na univerzite, pohrdla jej rozhodnutím a chce ju v tejto oblasti zastúpiť. Je materiálne založená a posadnutá vlastným telom. Laura podlieha vášňam až natoľko, že sa v nich stráca. Všetku lásku prejavuje materiálne a hmotne. Verí, že len telom a hmotou človek skutočne dokáže vyjadriť to, čo cíti. Autor nás núti viac či menej sympatizovať s jednou z postáv.

„Ošklivost: poetická kapricióznost náhody. Krása: apoetická průměrnost. V kráse ještě víc než v ošklivosti se vyjevuje ne-osobitost, ne-osobnost tváře.“

Kundera text neustále prepisoval, robil mnoho zásahov a korektúr. Ako sám povedal, za ten čas upravovania mohol napísať ďalšie dva romány. Autorovi však za túto pedantnú prácu môžeme byť vďační, pretože text je naozaj bez chyby. Číta sa hladko, ľahko, pôsobí veľmi elegantne a prirodzene. Núti nás uvažovať o tom, ako ľudia žijú a aký je dnešný svet. Román je naozaj nadčasový, pretože nad istými vecami človek rozmýšľa neustále. V románe nie je veľa akcie, nie je napínavý a nemá ani žiadnu zápletku. Text sa odvíja postupne, postavy skôr rozmýšľajú a diskutujú, ako konajú.

Núti nás uvažovať o tom, ako ľudia žijú a aký je dnešný svet.

„Ošidnost nenávisti je v tom, že nás svazuje s protivníkem do těsného objetí. V tom je obscénnosť války: intimita vzájemně promíšené krve, lascivní blízkost dvou vojáků, kteří se probodávají a dívají se sobě do očí.“

Pomalý dej ešte viac brzdia umelecké eseje autora či jeho filozofická reflexia, ktorá sa mieša do príbehu alebo sa vyskytuje ako malá podkapitolka. Vždy však nadväzuje na príbeh. Knihu z tohto dôvodu odporúčam skúsenejším čitateľom alebo čitateľom, ktorým nebudú prekážať značné filozofické a esejistické presahy a pomalý vývin deja. Knihu treba čítať veľmi pozorne, inak nám uniknú niektoré dejové súvislosti a mnoho vecí nám zostane skrytých. Takisto ju odporúčam v českom jazyku, pretože spolu s francúzskym vydaním sú to originály. Kunderovo rozprávanie je naozaj umeleckým skvostom pre čitateľov, ktorí si na poetiku textu a umelecký prejav naozaj potrpia. Každý skúsenejší čitateľ by mal mať aspoň jedného Kunderu v knižnici. A odporúčam začať práve od Nesmrteľnosti.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Milan Kundera
  • Národnosť: česká/francúzska
  • Knihu vydalo: Atlantis
  • Počet strán: 352
  • Dátum vydania: piatok, 01 január 1993
  • Žáner: klasika
  • Poznámka: Román je originálom aj v českom jazyku, pretože autor je pôvodom Čech, aj keď dlhodobo žije vo Francúzsku.
Čítané 1445 krát
Viac z tejto kategórie: « Antonius a Kleopatra Starec a more »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.