utorok, 22 júl 2014 10:11

Prechádzka

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Čo má spoločné Franz Kafka, Herman Hesse a Robert Musil? Všetci čítali Walsera! Kafka sa dokonca priznal, že obdivoval jeho humor. Z knihy Prechádzka sa však nepopukáte od smiechu, no nazriete voyersky do duše jedného podivného človeka.

Robert Walser je čudák

Čítať Roberta Walsera je ako počúvať dedinského čudáka, ktorého rozprávanie je daromné, no zároveň vás svojou podivnou netradičnosťou fascinuje. Walser, do ktorého mnohí za jeho života vkladali nádeje, sa nikdy naplno nerozžiaril. Bol veľmi ostýchavý, plný vnútorných konfliktov a s trochu svojským nazeraním na svet.

Z dnešného pohľadu úspechu a ctižiadosti by sa dalo povedať, že to bol lúzer, tulák, človek, ktorý žil vo svojej hlave a sám pre seba. Ak by nemal literárny talent, ľahko si ho predstaviť poflakovať sa po uliciach s fľaškou v ruke v skupine ďalších vagabundov. Ale sakra, niečo na jeho prácach je!

Vraj strhujúca novela

O Prechádzke sa inde dočítate aj napríklad to, že ide o „strhujúcu novelu“. To je jedna veľká konina. Tento popis sľubuje niečo, čo v knihe budete darmo hľadať. Prechádzka nie je ani strhujúca, ani to nie je novela. Je to obyčajná prechádzka (poviedka), počas ktorej sa odohrá pár banálnych príhod. Hlavným obsahom tejto poviedky je však autorove vnútorné prežívanie a nazeranie na svet.

Autor ako vnímavý pozorovateľ okolitého sveta i svojho vnútorného života prepojil tieto dve oddelené súčasti do jedného celku. Každá vonkajšia udalosť automaticky asociuje autorove myšlienky a pocity. Ten ich zoskupuje a premiešava s novými fantáziami. Vzniká tak jeden farebný a chutný drink, ktorý vás nebadane opije. V tom je jeho sila. To vás bude fascinovať.

Prečo siahnuť po Prechádzke?

Po prvé: Walser je považovaný za predchodcu Kafku. Už len to stačí, aby každý čitateľ s vrelým vzťahom k jeho dielam po nej siahol. Poznať jednu stopu pred Kafkovou stopou je samo osebe silné lákadlo. Pre mňa osobne to bolo osviežujúce zistenie, že Kafkov štýl sa tu nezjavil ako blesk z jasného neba.

Po druhé: Kniha ja kratučká. Veľmi rýchlo sa oboznámite s Walserom a jeho prejavom. Ak vás kniha nebude baviť a patríte k ľudom, ktorí musia knihu dočítať do konca, máte hotovo za pár hodín.

Po tretie: Prechádzka vám dovolí nazrieť do mysle spisovateľa a podivného človeka. Ak vás zaujímajú nielen knihy, ale aj ich autori, táto kniha bude pre vás jedno veľké potešenie. Ak navyše máte radi ľudí podivných, ste tu správne.

Kto by knihu nemal čítať?

Ten, kto nepozná Kafku, Hesseho alebo Musila, knihu bez problémov prečíta, ale je to podobné ako naliať vyberané víno človeku, čo víno takmer vôbec nepije. Bude mu chutiť, ale nedocení jemné odtiene chute a celý vinný svet za nimi schovaný. Každopádne, nie je to vôbec náročné čítanie a aj oddychový čitateľ si v ňom nájde veľa pekných momentov.

Na koniec recenzie vyberám hneď prvé vety knihy. Autor by sa tomuto kontrastu určite potešil.

„Oznamujem vám, že som v jedno pekné dopoludnie, neviem, koľko bolo hodín, dostal chuť vyraziť si na prechádzku, preto som si na hlavu nasadil klobúk, opustil som svoju pracovňu či duchovnú komnatu, zišiel som dolu schodmi a ponáhľal som sa na ulicu. Mohol by som ešte dodať, že som na schodisku stretol ženu, ktorá vyzerala ako Španielka, Peruánka či kreolka. Pôsobila trochu bledo, ale napriek krehkosti aj majestátne. No čo i len dvojsekundové zdržanie pri tejto Brazílčanke, či kým vlastne bola, si musím najprísnejšie zakázať, lebo nesmiem strácať priestor ani čas."

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Robert Walser
  • Národnosť: švajčiarska
  • Knihu vydalo: Premedia
  • Počet strán: 96
  • Dátum vydania: utorok, 01 január 2013
  • Žáner: klasika
  • Poznámka: V slovenskom jazyku vyšlo prvýkrát, preklad Michal Hvorecký
Čítané 2360 krát
Viac z tejto kategórie: « Malý princ Portrét Doriana Graya »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.