utorok, 15 júl 2014 23:15

Malý princ

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(5 hlasov)

Malý princ. Krehký chlapček so zlatými vlasmi. Magická bytosť či dieťa uviaznuté na planéte Zem? Nech je pravda akákoľvek, čistota jeho duše a nazeranie na svet prostredníctvom srdca vám bezpochyby vezmú dych.

Priznám sa, že som túto knihu už kedysi chcela čítať. Zhltla som pár stránok o veľhadoch kráľovských nakreslených v klobúku a útlu knižku som razom zavrela. Dnes som sa k nej dostala opäť a rozumiem každej jednej vete.

Na jej čítanie totiž musíte byť vnútorne pripravení.

Dospelí majú záľubu v čísliciach. Keď im rozprávate o nejakom novom priateľovi, nikdy sa vás nespýtajú na podstatné veci. Nikdy vám nepovedia: ,Aký má hlas?´ ,Ako sa najradšej zabáva?´ ,Zbiera motýle?´ Spýtajú sa vás: ,Koľko má rokov?´ ,Koľko má bratov?´ ,Koľko váži?´ ,Koľko zarobí jeho otec?´ Až potom si myslia, že vedia, aký je. Ak dospelým poviete: ,Videl som pekný dom z červených tehál, s muškátmi v oblokoch a s holubmi na streche...´ nevedia si ten dom predstaviť. Treba im povedať: ,Videl som dom za stotisíc frankov.´ Vtedy vykríknu: ,To je krásne!´"

Dych mi vyrazilo hneď venovanie pilota a spisovateľa Antoine-a de Saint-Exupéry-ho. Dielo venoval svojmu najlepšiemu priateľovi, ale aby sa deti neurazili, venoval mu ju, keď bol malým dieťaťom. Pretože každý z nás bol najskôr dieťaťom, len sme na to zabudli, princov a princezné uväznili hlboko do našich útrob, stali sa dospelými a tvárime sa straaaašne vážne.

„Ak ide človek rovno dopredu, ďaleko nezájde.“

Príbehom nás sprevádza pilot, ktorý stroskotal, a tak sa spoznal s Malým princom. Odvtedy prešlo šesť rokov a on naň stále nemôže zabudnúť. Bol to zvláštny chlapček, ktorý sa pozeral na svet inak. Stelesnenie dobra, citu, múdrosti. Podľa neho dospelí žijú v omyle, pripisujú dôležitosť veciam, ktoré sú pominuteľné a svoje chápanie obmedzujú na podstatne nepodstatné veci ako politika a golf, pričom im uniká zmysel a ČARO života.

„,Vieš...keď je človeku veľmi smutno, rád sa díva na západ slnka...´
,Teda v ten deň, keď si ho videl štyridsaťtri ráz, bol si až taký veľmi smutný?´“ Ale Malý princ neodpovedal.

Na deväťdesiatich šiestich stránkach je okrem iného opísaná aj expedícia hlavného hrdinu z planéty na planétu. Prvá planéta je obrazom ľudí s túžbou vládnuť, pre ktorých sú všetci poddaní. Na druhej sa stretne s márnivcom, ktorý počúva iba chválu a v každom vidí svojho obdivovateľa.Tretia planéta sa mi páčila najviac. Bol na nej pijan, ktorý pil preto, aby zabudol, že sa hanbí a hanbí sa preto, lebo pije. Typickí zmätení dospeláci, ktorí ani nevedia, prečo robia to, čo robia. Na štvrtej planéte sa stretol s biznismenom, ktorý len zbieral majetok a ani sám nevedel načo. Dospelí sú pre neho naozaj čudní a nenechá si ujsť príležitosť toto pozorovanie opakovať. Piatu planétu okupoval lampár. Stretnutie s ním bolo zo všetkých najpríjemnejšie, pretože ako jediný sa nezaoberal sám sebou. Na šiestej bol zemepisec, ktorý Malému princovi odporučil návštevu siedmej planéty – tej našej.

„,Prosím ťa, skroť si ma.´
,Čo znamená skrotiť?,´ spýtal sa Malý princ.
,Znamená to vytvoriť putá. Ty si pre mňa zatiaľ len malý chlapec podobný stotisícom malých chlapcov. A nepotrebujem ťa. A ani ty ma nepotrebuješ. Ja som pre teba iba líška podobná stotisícom líšok. No ak si ma skrotíš, budeme jeden druhého potrebovať. Budeš pre mňa jediný na svete. Ja budem pre teba jediná na svete...´“

To, čo u nás videl, sa mu nepáčilo. Najskôr sa ocitol na púšti. Uvedomil si, že človek sa tam cíti sám. Ale takto sa často cíti aj medzi ľuďmi. Ľudia nemajú predstavivosť a robia, čo sa im povie a čo sa od nich očakáva. Navyše sa stále niekam ponáhľajú a ani nevedia kam.

„Nepreťahuj to toľko, rozčuľuje ma to. Rozhodol si sa odísť. Tak choď.“ Nechcela, aby ju videl plakať. Bola to veľmi pyšná kvetina...

Garantujem vám, že vás Malý princ upokojí, spomalí a možno i trochu prefacká. Nedá sa čítať. Dá sa len vnímať a absorbovať. Autor majstrovsky pracuje s jednoduchými príkladmi, do ktorých premieta hlboké filozofické úvahy. Práve kvôli tomu je kniha zaraďovaná medzi rozprávky pre dopelých. Je veľmi ťažké, ba priam až nezmyselné ohraničiť vhodný vek pre čitateľa. No skúste ju čítať prvý raz v desiatich rokoch, potom v dvadsiatich, tridsiatich... Do konca života v nej budete objavovať poklady ako v studnici priamo úmerne tomu, ako bude vaše životné poznanie zrieť.

Viem jednu vec. Ak by reálne existoval Malý princ so všetkými vlastnosťami a názormi, aké sú popísané v knihe a k tomu všetkému by sa pridružila odvaha, dospelosť a sympatie ku mne, chcela by som s ním zostať do konca života. :-) A bol by to pekný život.

„Človek sa vystavuje nebezpečenstvu, že bude trošku plakať, keď sa nechal skrotiť...“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Antoine de Saint-Exupéry
  • Národnosť: francúzska
  • Knihu vydalo: Mladé letá
  • Počet strán: 96
  • Dátum vydania: streda, 01 január 2003
  • Žáner: klasika
Čítané 2489 krát
Viac z tejto kategórie: « Dáma s kaméliami Prechádzka »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.