nedeľa, 06 január 2013 13:30

Nenapísaný román

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Rakúsov Nenapísaný román je tak trochu o všetkom a o ničom zároveň. Spájanie kapitoliek, vymýšľanie postáv, univerzita, divadlo, alkohol, normalizácia – to všetko sa v Nenapísanom románe kríži a prelína. Ako sa to Rakúsovi podarilo pomiešať tentokrát?

Nenapísaný román je svojím spôsobom tak trochu experiment. Aj keď to tak možno zo začiatku nevyzerá, ťažko by ste tu hľadali nejaký súvislý dej, zápletku, pointu, a vôbec všetko to, čo robí množstvo knižiek zaujímavými. K tejto vás ťahá čosi iné. Ale čo? Je to to isté, vďaka čomu mali Rakúsove Temporálne poznámky vydané v roku 1993 taký úspech. Nenapísaný román stavia na podobných princípoch, avšak spracovanie je iné.

Spojitosť s Temporálnymi poznámkami nespomínam náhodou; v Nenapísanom románe sa dokonca objavuje hlavná postava z tohto staršieho románu a rovnako ako ona, aj hlavná postava Nenapísaného románu, Adam Zachariáš, si rada robí zápisky o svojom okolí. Tu je však situácia mierne skomplikovaná Zachariášovým vzťahom k literatúre – je to literárny vedec, čo vedie k mnohým, často až absurdne vtipným situáciám.

Nenapísaný román sú v podstate voľne pospájané kapitolky. Mojou najobľúbenejšou z nich je jednoznačne tá prvá – opisy vysokoškolského prostredia z obdobia normalizácie. Rakús má neobyčajný zmysel pre detail a pre vytvorenie absurdity z bežného. Prečo má však táto kapitolka pre mňa takú hodnotu je zistenie, že sa od tej normalizácie vlastne veľa ani nezmenilo. Z toho je človeku na jednej strane do smiechu, na druhej do horkého plaču. A toto nie je jediné miesto, na ktorom sa budete rozhodovať medzi smiechom a plačom.

Kým som sa ale stihol z týchto opisov spamätať, Zachariáš bol už zamestnancom divadla (ako inak, vďaka protekcii). Z divadla sa čitateľ postupne dostáva cez ďalšie epizódky – niektoré sú veselé, niektoré smutnejšie, ale všetky si stále držia istú mieru absurdity. Absurditu je z textu naozaj cítiť stále, od trápnych situácií v prítomnosti opilcov, až po Zachariášovu úchylku vymýšľania si vedcov, ktorá vedie k neuveriteľne nápaditým úvahám a rozhovorom postáv skutočných.

Aj tieto skutočné postavy sú však zároveň postavami fiktívnymi, sú predsa postavami v Zachariášovom nenapísanom románe! Zachariáš akoby stále plával v akomsi vákuu medzi realitou a nenapísaným románom. Nájsť jeho miesto na tejto osi, to už je vaša úloha.

Nenapísaný román nie je pre každého. Netrpezlivým čitateľom opisy veľa nedajú. Tým ostatným naopak. Rakús tu osobnosti predstavuje skutočne jedinečným spôsobom, čo je ešte umocnené ich excentrickosťou. Ak sa do textu skutočne ponoríte, čaká vás odmena v podobe silného zážitku. Ponoriť sa tam a naladiť sa na vlnu tejto knižky ale bude stáť nejaké úsilie.

Ja som sa rozhodol do nej ponoriť a neľutujem. Nenapísaný román bol pre mňa zvláštnym zážitkom. Čítal som už podobné knihy, ale slovo „podobné“ presne vyjadruje ich vzťah. Nenapísaný román je jedinečný a stojí za pokus. Ak sa vám páčiť nebude, zistíte to na prvých desiatich stranách. A ak áno, tak neváhajte siahnuť aj po Temporálnych poznámkach, ktoré vás zanesú podobným spôsobom do podobného prostredia.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Stanislav Rakús
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Koloman Kertész Bagala
  • Počet strán: 158
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2004
  • Žáner: klasika
Čítané 2115 krát
Viac z tejto kategórie: « Nežiaduce účinky Sto rokov samoty »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.