streda, 01 január 2014 15:26

Nevarím, nevaríš, nevaríme!

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

„Nevarím, nevaríš, nevaríme! nebude kniha, ktorú by mali čítať tí, čo varia! Tí nech sa sústredia na varenie, aby im dačo neprihorelo alebo aby nepresolili, chudáci! Darmo, vy, čo varíte, mi môžete byť ukradnutí! Ja píšem tým, čo nevaria.“

V mojom okolí niet človeka, ktorý by nemal rád zmysel pre humor slovenských „pánov komikov“ – Lasicu a Satinského. A keďže som uplynulý rok (zas a znova) poslúchala, pod stromčekom ležalo na moju radosť aj niekoľko dôsledne zamaskovaných kníh.

Nevarím, nevaríš, nevaríme! bola útlučká a aj pre svoje minimalistické rozmery zrejme zdieľala spoločný baliaci papier s jedným oveľa hrubším románom. Nečudo, že som takmer ten malinký, 71-stranový počin Júliusa Satinského prehliadla. Bola by to celkom škoda.

V roku 1996, keď na Slovensku už vysielalo súkromné Fun rádio šiesty rok v rade, som bola malé dieťa, ktoré pochopiteľne ešte nejavilo najmenší záujem o rozhlasové seansy. A práve v tomto roku dalo prvé slovenské komerčné rádio priestor rozprávaniu Jula Satinského. Patrili mu nedeľňajšie dopoludnia, kedy satiricky opisoval nielen svoj vzťah k vareniu (presnejšie Nevareniu), ale aj k jedlám či netradičným receptom, s ktorými sa stretol. Výberom z relácií vznikla ako pamiatka na jeho osobu kniha Nevaríš, nevarím, nevaríme...

„Musím sa vám priznať, že mám úprimnú starosť o nedeľné dopoludnie tých, ktorí včera spadli do firnajzu. Viete, o čo ide. Niekde tomu vravia, že spadli do kanafasu, inde túlavé topánky, my tomu doma hovoríme, že sme včera prebrali. To sa mi zdá veľmi ohľaduplné a presné. Nikto nevie, čo sme prebrali, ale my vieme, ako to s tým preberaním bolo. Ja keď v sobotu preberiem, neviem sa v nedeľu ráno prebrať. Rána bývajú pre človeka, ktorý prebral, ťažké. Hlava ako tundra, svedomie čierne – celkom jasne viem, že som včera niekoho urazil, ale prečo a koho, to mi tundra zatiaľ nevie vyjaviť.“

Očakávať môžete príjemné, ani nie stostranové humorné čítanie, ktoré zvládnete za hodinku, dve. Čítanie bolo milé a osviežili ho aj originálne názvy kapitol ako Aperitívy: prudké chuťové zážitky či Pustite rodinu do kuchyne!. Zaručene si pospomínate na Julove „čučoriedky“, ale oceníte aj svojský jazyk, ktorý nikto nikdy nenahradí. Ak budete mať šťastie, možno sa vám stane to, čo mne, a príbeh vám bude miestami v hlave rozprávať samotný „Chlapec z Dunajskej“.

„Na panvici rozpálime olej, a keď vrie, namáčame jabĺčkové rezy najprv do cestíčka, potom do vriaceho oleja. ono to zasyčí – jablko dostane od oleja facku, ale jablko je masochista. Vriaci olej mu urobí dobre.“

A jedno varovanie na záver! Dámy (najmä tie, ktoré rady a často varia a neznášajú, ak im niekto v kuchyni prekáža), niektoré pasáže vám možno prídu ostrejšie a chvíľkami pomyslíte aj na urazenie sa. Satinského humor však dokáže napokon všetko vyžehliť. Predsa len, bol to nepochybne majster vtipu. A ten presne vedel, ako na to:

„V nedeľu predpoludním neslobodno z krásnych žien strácať hlavu! Môže dôjsť k rôznym banálnym úrazom, a kým vám na pohotovosti ošetria popáleninu, udreninu, pomliaždeninu, všeličo zatiaľ v kuchyni môže prihorieť. Nechajte radšej kuchárky na pokoji, aj keď ste kuchyňoví levi! Pozorujte ich z diaľky, odo dverí, posielajte im vzdušné bozky – ale nepribližujte sa. Obraciam sa na vás, vášnivé kuchárky, ktoré to máte rady horúce: neprovokujte v nedeľu predpoludním nás, čo nevarím, nevaríš, nevaríme... poznáme vaše finesy!“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Július Satinský
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 72
  • Dátum vydania: sobota, 01 december 2012
  • Žáner: komédia
  • Poznámka: Kniha vznikla ako výber z relácie Júliusa Satinského.
Čítané 5445 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.