streda, 11 december 2013 23:55

Čudná príhoda so psom uprostred noci

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

„Moje meno je Christopher John Francis Boone. Poznám všetky krajiny sveta, ich hlavné mestá a každé prvočíslo až po 7507.“

Náš hlavný hrdina a zároveň rozprávač tohto príbehu má rád zoznamy, vzorce a pravdu. Vie veľa o matematike, no málo o ľuďoch a ich pocitoch. Neznáša žltú a hnedú farbu a dotyky. Áno, Christopher je trochu iný. Bol mu totiž diagnostikovaný Aspergerov syndróm. Keď však v jeden večer objaví susedkinho pudla zavraždeného záhradnou vidličkou, do jeho života prichádza veľká výzva, ktorá ho zmení. Keďže Christopher má rád riešenie záhad a hlavolamov, rozhodne sa vypátrať vraha. Toto rozhodnutie ho bude stáť veľa síl a premáhania. Často bude musieť čeliť strachu z nepoznaného a hoci si to spočiatku neuvedomuje, tento prípad obráti jeho život naruby.

Náš hlavný hrdina a zároveň rozprávač tohto príbehu má rád zoznamy, vzorce a pravdu.

Formát i obsah knihy, tak ako aj Christopherove vnímanie sveta, sú špeciálne. Jeho vlastné zápisky a poznámky (lebo ako sám vraví, má rád detektívky a chce zvečniť vlastný príbeh) sú rozdelené do kapitol očíslovaných prvočíslami, ktoré ho fascinujú. Len tak okrajovo čitateľom ponúka mnoho dobrých tipov na riešenie matematických hlavolamov a zaujímavosti zo sveta geografie. Sila knihy však netkvie v tom. Prostredníctvom náhľadu do jeho sveta nám totiž hrdina ukazuje „inú“ perspektívu na svet. Možno sa nevyzná vo výrazoch a situáciách, ktoré považujeme za „normálne“, no Christopherova úplná všímavosť a do bodky presná analýza mu nahrádza chýbajúcu empatiu. K tomu všetkému ešte pridajte trpké, ale trefné a smrteľne vážne vyjadrené komentáre a vznikne z toho skutočne zaujímavý mix.

Formát i obsah knihy, tak ako aj Christopherove vnímanie sveta, sú špeciálne.

„Siobhan povedala, že to bolo preto, lebo čitateľom záležalo viac na ľuďoch ako na psoch, a preto ak to bol človek, ktorý v knihe zomrel, čitatelia by chceli pokračovať v čítaní... A ja som povedal, že mne na psoch záležalo, pretože sú verné a úprimné, a niektoré sú múdrejšie a zaujímavejšie ako niektorí ľudia. Napríklad Steve, ktorý chodí do školy v štvrtky, potrebuje pomoc s jedením a určite by nedokázal aportovať. Siobhan ma požiadala, aby som to nespomínal pred Steveho mamou.“

Keďže Christopher hneď na začiatku priznáva, že nerozumie vtipom, a preto ich vo svojej knihe nebude používať, autor nachádza nové spôsoby, ako čitateľa rozosmiať (sem-tam fakt bolestne). Niekedy sa smejete z Christophera samotného, inokedy z celkovej situácie, do ktorej sa chtiac-nechtiac dostane a občas z jeho absurdne špecifického opisu ľudí či konverzácií.

„Boli to policajtka a policajt. Policajtka mala malú dierku na pančuchách v oblasti ľavého členka a červený škrabanec v strede diery. Policajt mal na podrážke jeho topánky prichytený veľký oranžový list, ktorý z jednej strany vytŕčal.“

...autor nachádza nové spôsoby, ako čitateľa rozosmiať...

Veľmi sa mi páči, že prostredníctvom svojej pozoruhodnej všímavosti a „matematickosti“ nás Christopher nielen baví, ale aj učí novému pohľadu na život ako taký. A podľa mňa takisto upozorňuje, aby sme si dávali pozor, čomu v živote dáme nálepku „normálne“ a „nenormálne“.

„Prvočísla sú čísla, ktoré ostávajú, keď sa vám minú všetky vzorce. Myslím si, že prvočísla sú ako život. Sú veľmi logické, ale nikdy sa vám nepodarí prísť na pravidlá, ktoré ich definujú, aj keby ste rozmýšľaním strávili všetok váš čas.“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Mark Haddon
  • Národnosť: britská
  • Knihu vydalo: Vintage
  • Počet strán: 271
  • Dátum vydania: streda, 31 marec 2004
  • Žáner: komédia
Čítané 5293 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.