nedeľa, 01 apríl 2018 11:26

Nestíham alebo ťažký život štátnej úradníčky

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Pracovali ste niekedy v štátnej inštitúcii? Nie? Chcete vedieť, ako vyzerá tamojšia pracovná morálka, spoznať písané, no hlavne nepísané pravidlá? Chcete spoznať návod na prežitie síce v modernej dobe, no v zastaranej a pravidlami prešpikovanej inštitúcii?

Keď si túto knihu prečítate, možno pochopíte, prečo sa pracovníci úradov niekedy správajú tak, ako sa správajú. Prečo na vás pracovníčka spoza okienka zazerá, ako by ste jej dali úlohu, s ktorou si nevie dať rady (a pritom od nej potrebujete iba pečiatku) a o úsmeve nemôže byť ani reči. Pretože kto sa usmieva, pracuje málo alebo neefektívne.

Kto sa usmieva, pracuje málo alebo neefektívne.

Poviem vám vlastný príbeh
Aj ja som na vlastnej koži zažila, aké to je, pracovať v štátnej inštitúcii. A poviem vám, že je úplne jedno, aký názov táto inštitúcia nesie. Podstatné je, že je riadená štátom, takže v nej platia isté pravidlá, ktoré sa, povedzme si to na rovinu, v súkromnej sfére dávno nenosia a považujú sa za zastarané, často nelogické, ale najmä neefektívne. V štátnom úrade platia prísne hierarchické pravidlá a tabuľky, veľa tabuliek a noriem, v ktorých sa často nevyznajú ani samotní zamestnanci. No všetci bez výnimky ich musia dodržiavať.

Ak ste aj vy mali takú skúsenosť, s postavou Zoé, ktorá je zároveň aj autorkou knihy, sa veľmi rýchlo stotožníte. Pripomenie vám vaše začiatky, keď ste svoje nové pracovné prostredie spoznávali. Ak ste tú česť nemali, spoznáte svet vždy zaneprázdneného úradníka.

Príbeh Zoé
Zoé, ako čerstvá absolventka vysokej školy, nastupuje na miestny úrad. Plná ideálov, snov a predstáv, ako konečne využije svoje vedomosti a naučené poučky v praxi, však rýchlo pochopí, že v živote to vôbec nefunguje tak, ako o tom píšu teoretici v skriptách.

O tom, aké zábavné je robiť pohovor na miesto štátneho úradníka, kde ani netušíte, čo daná pozícia znamená, nieto ešte, čo bude náplňou vašej práce, o tom píše hneď v úvode. Ak máte šťastie a prácu dostanete, nastáva okamih pravdy – priradenie agendy. Zoé, ktorá vyštudovala manažment, zrazu dostane úlohu naplánovať a zorganizovať návštevu delegácie z Číny. O Číne vie iba to, čo sa učili kedysi v škole, no ich reč nepozná, ich zvyky sú jej neznáme a hlavne: nemá ani potuchy, čo vlastne má robiť.

V štátnom úrade platia prísne hierarchické pravidlá a tabuľky, veľa tabuliek a... ešte viac tabuliek 

V živote neorganizovala ani triedne stretnutie. Takže postarať sa a zabezpečiť všetko pre päťdesiat člennú skupinu Číňanov, vymyslieť im niekoľkodňový program, aby boli spokojní nielen delegáti, ale aj jej šéfovia, nie je práve to, o čom snívala. Alebo čo by malo byť náplňou jej práce. Zoé dostane túto úlohu aj napriek tomu, že vedľa v kancelárii sedí Li, Japonka, ktorá by návštevu delegácie z príbuznej krajiny zvládla bez mihnutia oka.

Máte veľa práce?
Rozprávate dookola, ako veľa máte práce, ako nestíhate a práca vám prerastá cez hlavu? Jedným z hlavných pravidiel je, že keď máte naozaj veľa práce, ticho sedíte v kancelárii a pracujete, až sa vám z hlavy parí. No ak len chcete vzbudiť pocit, že máte veľa práce, vezmete do rúk aspoň dva hrubé fascikle a chodíte s nimi hore dole po chodbách a popod nos si dudrete, koľko toho máte veľa a vôbec neviete, čo máte urobiť skôr. Tak, aby vás vždy niekto videl!

Porada. Zase porada, na ktorej sa nedozviete nič užitočné. Pretože na poradu musí Zoé pripraviť tabuľky, pri ktorých budú všetci prikyvovať a súhlasne mumlať, keď ich bude nadriadený prezentovať, no len málokto z prítomných naozaj rozumie, o čom hovoria. Grafy, tabuľky, prehľady, štatistiky, porovnávania – aj farebné!!

Vtipné a trefné
Príbeh Zoé budete buď milovať alebo nenávidieť. Stredná cesta tu neexistuje. Svoje zážitky autorka písala denníkovou formou. Je to zábavné čítanie, plné situačného vtipu a celkom nezmyslených situácií, ktoré sú v úrade na dennom poriadku. Pri čítaní som mala pocit, že jej zápisky by mohli vychádzať aj ako krátke príbehy v novinách. Alebo možno svoje zážitky uverejňovala na blogu a potom sa rozhodla, že ich vydá knižne. V každom prípade ale knihu odporúčam prečítať všetkým, ktorí majú na tety úradníčky ťažké srdce. Keď totiž nahliadnete do vnútra ich pracovného sveta, budete mať s úradníkmi väčšie zľutovanie.

Odporúčam prečítať všetkým, ktorí majú na tety úradníčky ťažké srdce.

„,Vstúpte, nebudem vám vysvetľovať fungovanie úradu cez dvere!´
Vidím, ako sa kľučka viackrát prudko pohne smerom dolu, ale nič sa nedeje.
,Nejaký problém?´
,Neviem otvoriť dvere,´ informuje ma Nováčik spoza nich.
Ak ich naozaj nevie otvoriť, ponúkajú sa dva závery: po prvé, má dokonalý profil na prácu u nás a po druhé, rýchlo sa stane šéfom. Položím papiere na zem, otvorím dvere a odstúpim, nech Nováčik červený ako rak vojde dnu.
Doplňujúc pohyby slovami mu učene vysvetľujem:
,Ak chcete otvoriť dvere, navrhujem použiť metódu, ktorá k nám prišla z Indonézie. Stačí položiť ruku na kľučku a hop, kľučku rýchlym pohybom stlačíte dolu a potlačíte dvere. Musím povedať, že odkedy používam túto techniku, som celkom spokojná s výsledkami. Sadnite si,´ poviem a neurčito ukážem na dve stoličky.
Vidím, ako sa so zvrašteným obočím rozhoduje, ktorú stoličku si má vybrať. Ďalší úbožiak s hlavou plnou rád od konzultantov, ktoré majú naučiť potenciálnych nových zamestnancov, ako vyvolať čo najlepší dojem.“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Zoe Shepardová
  • Národnosť: francúzska
  • Knihu vydalo: Pegart
  • Počet strán: 188
  • Dátum vydania: streda, 27 november 2013
  • Žáner: satira/humor
  • ISBN: 9788097143602
Čítané 536 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.