streda, 11 november 2015 21:19

Po vtákoch

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Bežné príbehy zaujímavo, zaujímavé bežne, nečakaný záver s očakávaným úsmevom. Boris Filan je rozprávač, ktorý svoje príbehy nemusí prifarbovať, okorení ich svojím pestrým slovníkom a ozvláštni naozaj dobrým všeobecným prehľadom.

Pri tejto knihe sa naozaj máte po vtákoch. Je vtipná, ale aj nie je. Je zaujímavá, ale núti aj rozmýšľať. Je plná Borisových náhod, stretnutí, ciest a všetkého možného. Na malom rozsahu vám porozpráva, ako navštívil chlapca s ťažkým osudom z Levoče, vzápätí sa zamýšľa, v čom to majú ženy lepšie ako chlapi a prečo dokážu využiť nákupnú tašku ako zbraň. O pár strán ďalej už čítate jeho nočníky, teda vetičky, poznámky a múdre slová, ktoré mu pristáli v hlave, keď nemohol spať. Alebo aj mohol, ale chcel si tieto zaujímavé myšlienky zapísať. Aby som nezabudla, sú tu aj denníky, lebo bez nich by podtitul knihy – Výber z Páleníc, Denníkov a Nočníkov z ročníkov 2013 – 2014 určite nebol kompletný.

Vzápätí sa zamýšľa, v čom to majú ženy lepšie ako chlapi...

„Telka je zaujímavejšia ako život, lebo sa dá prepínať.“

Ku knihe aj CD

Po vtákoch je malá všehochuť Borisa Filana, jeho názorov na umelcov, no nájdete tu aj drobnosti, napríklad ako vníma obdobie Hitlerových zverstiev, ale vie s vami aj nežne podebatovať o tom, že na svete ani spánok nie je zadarmo. A úplne super bolo priložené CD, kde bol záznam z Pálenice, do ktorej si Filan pozval ornitológa Miroslava Sanigu. To si zaručene pustite, keď budete stáť v kolónach – zabavíte sa ne-sku-toč-ne a čas vám ubehne rýchlejšie, ako stihnete zvesiť hlavu nad úmorným čakaním v rade áut.

Často som pri čítaní mala pocit, že daná úvaha mi je známa. Buď som ju už počula v rozhlase, alebo mi to pripomínal len Filanov nezameniteľný štýl. Neviem ako vy, ale pri čítaní si vždy viem presne predstaviť, ako by mi to autor prečítal osobne. Tejto malej deformácie sa pri Filanových knihách nikdy neviem zbaviť. Zároveň ma to trošku pobaví, ale hlavne, pomáha mi to v lepšom precítení textu.

Na konci ma čakalo uspokojivé zavŕšenie v podobe vtipnej alebo trefnej pointy.

„Stáli tam v ateliéri vedľa seba, brat a sestra z Grinavy. V Tescu alebo na trhu by ste ich ľahko prehliadli. Ale tu, vo svojom priestore, žiarili a vysielali neskutočne pohodové vlny. Nádherné svetelné bytosti. Stáli tam Rasťo Piško, Ivan Popovič, Alexander Ilečko a jeho sestra a ja som bol pyšný, akých skvelých ľudí poznám.“

To, že autor nie je neznámy a to, že píše o mestách a uličkách, ktoré som v mnohých prípadoch aj ja prešla a poznám ich, dodávalo čítaniu fajnovú arómu uveriteľnosti. Do niektorých úvah sa síce autor pustil s trochu väčšou vervou, ako som očakávala, čo spôsobilo moju malú netrpezlivosť pri prelietavaní riadkov, každý z „príbehov“ sa však rýchlo rozuzlil a na konci ma čakalo uspokojivé zavŕšenie v podobe vtipnej alebo trefnej pointy.

Moje a Filanove myšlienkove pochody

Priznám sa, že som si tento výber dávkovala postupne. Niekedy dokonca tempom dva príbehy za večer. Mala som totiž o čom rozmýšľať a ďalšie čítanie by mi len zbytočne zaplnilo hlavu. Moje myšlienkové pochody sa naštartovali automaticky vždy vtedy, keď sa ma téma nejakým spôsobom dotýkala. A takých príbehov bolo v knihe viac než dosť. Určite to tak bude aj s vami, Filan totiž v mnohých veciach „udrel klinec po hlavičke“.

 Tento výber som si dávkovala postupne.

„Ak Pánboh náhodou vymyslel niečo lepšie ako žena, tak si to nechal sám pre seba.“

Fajnová „výberofka“

Mám rada asociácie a teda to, keď sa príbeh začne, potom sa zvrtne po ceste podobností a na konci sa opäť vráti na pôvodný chodníček. V tejto zbierke, alebo lepšie povedané výberovke, to bolo dokonca žiaduce. V určitých témach som sa na fakty a súvislosti vôbec nechytala, v iných prípadoch som si zapamätala maličkosti, ktoré sa mi možno nikdy nepodarí využiť, no aj tak si ich uchovávam v hlave, lebo sa mi prosto páčili. Ak chcete knihu, ktorú môžete otvoriť na začiatku, v strede, dokonca aj na konci, večer či ráno a nebudete stratení, máte sa Po vtákoch.

„Už k tomu iba toľkoto: Šibi, ribi, mastné ryby./ Najviac bolia vlastné chyby.“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Boris Filan
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 232
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: humor
Čítané 1334 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Melón sa vždy smeje Pekelná muzika »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.