streda, 29 máj 2013 08:50

Šelma v meste

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(6 hlasov)

Keď som si v kníhkupectve prečítala úvodné informácie o knihe, povedala som si: fajn, na oddychové čítanie je to úplne ideálne. Znova sa mi však potvrdilo, že prvý dojem sa môže diametrálne líšiť od toho druhého.

Hlavná hrdinka, Silvana Leone, je osamelá päťdesiatnička. Trochu plachá, málo ctižiadostivá, no napriek tomu neprestáva snívať o láske a vnútornom naplnení. Na kurze potápania, ktorý navštevuje so svojou neterou, na sebe spozoruje niečo, čo ju nemálo vystraší. Páčia sa jej mladí muži. Alebo nie, ešte lepšie – páčia sa jej mladí zajačikovia! Silvana tak zisťuje, že sa v nej začína prebúdzať koguara. Že netušíte, kto alebo čo koguara je? Nezúfajte, ani ja som to nevedela.

„Koguara je odvážna žena. Naučila sa nebáť vlastných zvieracích inštinktov, svoj vek si nesie hrdo ako vzácny kožuch, vie sa zmocniť chvíle, z ľudských klebiet si nič nerobí a lov je pre ňu hrou. To preto, že koguara je lovkyňa. A jej korisťou sú muži. Mladí.“

Keď som sa prehrýzla prvou stovkou strán a zápletky nikde, pomyslela som si, že si autorka dáva so stupňovaním deja trochu načas. Prešlo ďalších sto strán a ja som už ani len neverila, že sa v knihe niečo poriadne udeje. S týmto pocitom som sa dostala na koniec príbehu, prečítala poslednú stránku, posledný odsek a nakoniec si s úľavou vydýchla, že mám knihu, v ktorej sa nič svetoborné neudialo, konečne z krku.

Celý dej bol postavený na tom, ako si Silvana hľadá toho pravého. Mužov časom pribúdalo a ja som sa v ich rýdzo talianskych menách postupne strácala. Nakoniec Silvana objavila stránku, kde si ženy ako ona hľadajú partnerov. A vtedy sa na mňa zosypala lavína internetových prezývok, ktoré si ich užívatelia po čase menili, a moje unudené ja už prestalo dúfať, že sa v tej šialenej motanici niekedy zorientuje.

Netuším, čo viedlo autorku k tomu, aby na piatich stranách písala o stavaní betlehemu, ponúkala nám rozsiahle opisy výroby rajčinového kečupu či dlhočizné rozprávanie o tom, ako rodičia Silvany triedia odpad. Miestami som sa nesmierne divila, koľkým nepodstatným veciam dokázala autorka venovať svoju pozornosť. Ak by som z knihy vymazala všetky zbytočné pasáže, zostalo by v nej maximálne šesťdesiat strán.

„Závidím mačkám ich životaschopnosť. Je ráno. Ja som v posteli a hrozne sa mi chce ešte spať, ale čulý Višus sa už premáva po mne. Chystá pasce, skáče, behá po perine na všetky strany a chytá ju do pazúrov, hryzie mi prsty na nohách aj cez látku, útočí na ruky, nenechá labky oddýchnuť.“

Aby týchto nezáživných chvíľ nebolo málo, autorka do príbehu čoraz častejšie zapájala Silvanine predstavy, fantázie, vízie a sny. Tieto časti boli vyznačené kurzívou, a to bolo moje jediné šťastie. Po čase som zistila, že sa nič nestane, ak ich preskočím. Deju nič nové nepridávali, len ma chceli oddeliť od vytúženého konca.

Jediné čo ma motivovalo čítať ďalej, bol autorkin jazyk. Bez jej osobitého humoru, vtipu a nadhľadu by som knihu zavrela nedočítanú a už nikdy sa k nej nevrátila. Silvana tu bola len akousi imitáciou pravej koguary, mestskej šelmy, a preto mala autorka množstvo priestoru na to, aby do svojho prejavu primiešala veľkú dávku irónie a vtipu.

Výsledný dojem z knihy by som zhrnula do niekoľkých slov: štýl úžasný, preklad vydarený, no žiadna dynamika. Škoda, pretože Laura Lorenza Sciolla dokázala, že písať vie. Len mala chvíľu počkať, kým sa jej v hlave zrodí nejaký šťavnatejší nápad.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Laura Lorenza Sciolla
  • Národnosť: talianska
  • Knihu vydalo: Motýľ
  • Počet strán: 302
  • Dátum vydania: sobota, 01 január 2011
  • Žáner: komédia
Čítané 2415 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.