utorok, 30 jún 2015 21:15

Muž menom Ove

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(7 hlasov)

Ove je starý mrzút a samotár, ktorý si ťažko zvyká na novinky, neznáša mačky, náfukov, čo vlastnia audiny a kravaťákov v bielych košeliach.

Päťdesiatdeväťročný Ove je zrazu nepotrebný. Odchod do dôchodku prišiel nečakane a on zrazu nevie, čo si počať s toľkým voľným časom. Starých zvykov sa však zbavuje len veľmi ťažko, takže vstáva o tom istom čase ako zvyčajne a varí sebe i manželke kávu rovnakým spôsobom. Ako samozvaný strážca poriadku, tak ako každé iné ráno, aj teraz chodí na obhliadku obytnej štvrti a kontroluje, či susedia dodržiavajú predpisy, alebo či niečo nezničili vandali.

Pripomína mi suseda, ktorý býva nad nami a vždy, keď ide von, tak so sebou stále vláči ošúchanú tašku s náradím a potichu opraví aj nemožné. Je to dôchodca, ktorý buď večne frfle, alebo len odvrkne, ale oči má všade a všetko vie. A zároveň poradí a pomôže, ale aj to patrične okomentuje.

Je to dôchodca, ktorý buď večne frfle, alebo len odvrkne, ale oči má všade a všetko vie!

Taký ten pracant-samouk. Jeho najväčšou pýchou je stará škodovka, vyblýskaná a vyleštená a šlape ako hodinky. Ove by ho neznášal, lebo on uznával len značku Saab. Ale práve pre tú nezištnosť a pomoc druhým by ho azda časom začal rešpektovať. Keby sme mali na dvore kŕmidlo pre sýkorky, obaja by sa obdeň striedali, aby doň nasypali krmivo, no zároveň by úzkostlivo dávali pozor, aby sa nestretli.

Ove s manželkou Sonjou bývali vyše štyridsať rokov v malom domčeku v radovej zástavbe. Nikto z priateľov jeho manželky nevedel, čo na ňom videla, ale milovali sa od prvej chvíle.

„Vlastne to nechápal ani on sám. Vyrobil jej knižnú policu, ktorú zaplnila knihami autorov, čo popísali hromady strán o citoch. Ove však rozumel iba veciam, ktoré videl a mohol sa ich dotknúť. Napríklad betónu či cementu. Sklu a železu. Nástrojom. Čomukoľvek, čo sa dalo vypočítať... Bol to muž čierno-bieleho videnia sveta.
A ona bola farba. Bola preňho všetkými farbami.”

Ale ani zomrieť mu nedovolia.

Jej strata ho zasiahla a spravila z neho ešte väčšieho odľuda, akým bol doteraz. Uvažuje nad životom, nad všetkým, čo prežili so ženou, na rodinu, priateľov a susedov. Spomína na minulé udalosti, no v oddávaní sa smútku mu stále viac a viac prekáža mladá rodina, ktorá sa vedľa neho nasťahovala. Namiesto zoznámenia mu nabúrali dokonca aj do poštovej schránky. Doslova. Naštvaný Ove im teda dal lekcie cúvania a parkovania s prívesom v jednom. Okrem toho ho už aj trikrát vyrušili z pokusu o samovraždu, na ktorú sa tak systematicky pripravuje. Chce len svoj kľud.

„Ove si želal iba pokojne zomrieť. Vari žiada až tak veľa? To si nemyslel.”

Ale ani zomrieť mu nedovolia. Tehotná susedka Parvenah, jej mierne ľavý manžel a dve dcérky Ovemu nedovolia vydýchnuť. Ani sa nenazdá a robí im šoféra do nemocnice. Niekoľkokrát. A potom pomáha aj ďalším susedom a priateľom, dokonca aj tomu vypĺznutému kocúrovi, čo po ňom chcel hádzať dreváky. (Ove po kocúrovi, nie naopak.) Lebo proti tyranii sa treba vzoprieť a Ove to vedel lepšie než ktokoľvek iný. Aj keď teraz sa mu zdá, že už nemôže vyhrať.

Proti tyranii sa treba vzoprieť a Ove to vedel lepšie než ktokoľvek iný.

„V živote každého muža nastane okamih, keď sa musí rozhodnúť, akým človekom sa chce stať. Takým, čo si od iných nechá skákať po hlave, alebo nenechá. A ak to niekomu nič nehovorí, potom škoda reči.”

Oveho túžba po spravodlivosti, jeho čestnosť a napokon aj jeho boj proti bielym košeliam a ich pokrúteným paragrafom, i to, čo tomu predchádzalo, toto všetko ma dojímalo. Možno by knihe svedčal aj iný koniec, ale aj takto to bolo fajn. Hovorila som si, Ove, to je taký chudáčisko, čo sa mu to len stalo a vzápätí som sa rozosmiala tak, že mi až slzy vyhŕkli. K opätovnému čítaniu si určite nezabudnem nachystať aj balíček vreckoviek.

Spočiatku sa mi kniha Muž menom Ove zdala cynická (spomeňte si na rôzne spôsoby samovraždy, Ovemu sa pár z nich určite bude pozdávať a možno ich aj vyskúša). Ale je v nej poriadna dávka humoru. Nie je to ale situačný humor typu kníh Storočný starček či Zločinecký gang penzistov. Je to skôr smiech cez slzy, najmä keď som si po dočítaní uvedomila, že táto kniha je o osamelosti ľudí. O tom, čo sa s nimi stane, keď už nemajú dôvod žiť. A čo sa stane, keď tie dôvody, prečo žiť ďalej, bývajú všade naokolo a ako správni susedia váš svet aj patrične otravujú.

Keby sa dalo, Oveho si adoptujem do rodiny aj nastálo. Keďže sused nad nami sa už odsťahoval, tak mám Oveho aspoň v podobe knižnej. A podľa všetkého nebude dlho sám, leho jeho autorovi, Fredrikovi Backmanovi, už vyšla ďalšia kniha Babička pozdravuje a omlouvá se, ktorá je tiež plná humoru a hrejivej ľudskosti.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Fredrik Backman
  • Národnosť: švédska
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 334
  • Dátum vydania: pondelok, 01 jún 2015
  • Žáner: humor
Čítané 3341 krát
Michaela Töröková

Čítam, keď mám čas. A niekedy aj keď nemám. 

parvitaska.blogspot.sk
Viac z tejto kategórie: « Doppler V ohromení a strachu »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.