utorok, 24 marec 2015 12:52

Usadenina

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(7 hlasov)

Na svete sú len dva typy ľudí. Tí normálni a potom tí trafení. Ak si myslíte, že patríte do druhej kategórie, bude sa vám táto kniha veľmi páčiť! Je totiž plná ABSURDNÉHO humoru. Akého? Takého, kde hlavná postava súloží so psom a potom to chce ukončiť, tak, že sa natrie hydinovou paštétou, aby ju zjedol.

Pôjdem na to trochu pomalšie, aby ste sa hneď v úvode nevystrašili. Na začiatku máte pocit, že to bude jedna z tých fajn kníh. Dáte dolu prebal a vidíte ružovú tvrdú väzbu, páči sa vám to a nerozumiete, prečo je pekný dizajn obalený do úplne psychadelického papiera. Kaktus, slon, guličky, čo to je? No keď sa začítate, všetko do seba zapadne...

miestami som pociťovala, že bez drog to nedočítam

„Láska je možná, aj keď je nemožná, absurdné je normálne, milovať sa dá aj s literárnymi postavami a žiť sa dá aj v texte. ... Všetko je inak, a aj to inak je inak.“

Usadenina je zbierka 28 poviedok, takže by to malo byť tak, že každá poviedka je z iného súdka a o niečom inom, no ja som mala pocit, že čítam jeden súvislý dej. Príbeh o hlavnej hrdinke, ktorej meno sa nikde neskloňuje a ktorá bola vskutku zvláštna. Ak ste čítali Predavačky bublín, tak podobná chaotická, frustrovaná a smutná protagonistka si žila svojím životom i v týchto riadkoch, no v Usadenine to bolo celé vystupňované na maximum.

Veľmi ťažko sa mi píše recenzia a rovnako ťažko sa mi čítala i táto kniha. Nie je to ani omylom oddychové čítanie, práve naopak. Jazyk, ktorým je napísaná, je zložitejší a nasiaknutý veľkým počtom cudzích slov. Cítiť z textu, že autorka vyštudovala slovenský jazyk a literatúru. Napriek zložitým vetám však vedela perfektne narábať so slovom a vy ste sa ocitli každú chvíľu niekde inde. V poviedkach často striedala osoby rozprávačov a obzvlášť som sa pobavila pri poviedke napísanej v „my" forme, kde autorka parodovala množstvo vysokoškolských prác napísaných takýmto spôsobom, a tak jej to prirodzene zostalo a píše ňou i teraz. Podobne to bolo s každou poviedkou. Veľmi vtipne a trefne, ironicky, sarkasticky či vrcholne parodicky vyjadrené názory na život, niekedy priamo a inokedy medzi riadkami.

Dôležité je byť na rovnakej vlnovej dĺžke s autorkou, vtedy máte vyhraté a prvú polovicu knihy sa mi to aj darilo. Smiala som sa a páčil sa mi vznešený jazyk, ktorý je v súčasnej literatúre nahradený ľahko pochopiteľným mainstreamom. Uznajte, slovné spojenie duševne impotentný muž" je inteligentne a s gráciou vyjadrením toho, čo by sme mnohí povedali z mosta do prosta úplne inak. :-)

Veľmi vtipne a trefne, ironicky, sarkasticky či vrcholne parodicky vyjadrené názory na život...

Na druhej strane je však tento inteligentný jazyk dvojsečná zbraň, pretože text niekedy naozaj pôsobil ťažkopádne a unavujúco, tým ma autorka stratila z rovnakej vlnovej dĺžky a zmätene som krútila hlavou, čo za bludy sú tam napísané. Ivane Gibovej sa perfektne podarilo zmiasť čitateľa, ktorý môže mať chvíľu pocit, že drží knihu pevne v rukách a číta príbeh, keď tu zrazu sa premiestni celý dej do Andalúzie a naša postava sexuje s významným autorom. A sranda je, že doteraz neviem, či tam naozaj bola alebo si to iba predstavovala. Mala obrovskú fantáziu, nevedela som, ktoré vyjadrenia myslí vážne. Pôsobila na mňa ako veľmi inteligentná a na základe toho nešťastná, pretože túžila po mužovi, ktorý by bol aspoň z polovice taký inteligentný a mali si čo povedať. Občas bola depresívna a mala sebadeštruktívne sklony, akoby bola nezaradená do spoločnosti.

Ale viete, čo si myslím? Že aj tak boli všetky poviedky o chlapoch. Akoby neustále narážala na nefunkčné vzťahy. Vždy rovnaký výsledok, len z iného uhla. Ako sa spomína na obale knihy, vždy chcela zbaliť pána X s mozgom, no ráno sa budila vedľa pána Y. Apropo, sex mi v tejto knihe išiel hore krkom. Ona stále s niekým spala. Cestovala vlakom, spoznala muža a išli k nej domov, kde sa spolu vyspali. Mali tvrdý sex, ohluchla na 40%, išli na pohotovosť a vyspala sa so svojím lekárom. Haha, už rozumiete označeniu absurdný humor?

„Nemohla som zaspať, v tej červenej izbe, myslela som na to, že ti zakrvavím plachtu, keď som po likvidačnej súloži odišla do kúpeľne, našla som v sebe stopy krvi, myslela som si, že menštruujem, dala som si na noc tampón, ráno bol úplne krvavý. Snívalo sa mi, keď som na chvíľu zaspala, že ležím v červenej izbe, chceš sa so mnou milovať, dávam si pod seba svoje modré tričko, aby som ti nezakrvavila posteľ, vyberám si tampón, krv steká na plachtu. ... Tvoje semeno mi potom stečie po stehnách a zmieša sa s krvou alebo s čím.“

vždy chcela zbaliť pána X s mozgom, no ráno sa budila vedľa pána Y

Budete sa chytať za hlavu, nerozumieť a smiať sa. A síce som miestami pociťovala, že bez drog to nedočítam, posledná poviedka mi vzala vietor z plachiet. Na moment máte pocit, že autorka v nej reálne opisuje, ako kniha vznikla a že sa bojí kritiky, no po vetách: „Ivana si ho prečítala, povracala sa, zabudla, že pôvodne šla vysypať smeti a vrátila sa domov bez koša. Keď sa neskôr spamätala, preskúmala obálku znova a našla v nej divnú nekonečnú poviedku o svojej osobe, ktorú (s finančnou podporou Literárneho fondu) z vyslovene pietnych dôvodov dopísala a drbla na koniec svojej knihy, aby mala erudovaná slovenská literárna kritika čo okydať, i keď pravda je taká, že Ivana sa už dávno pred vydaním svojej knihy vyspala so všetkými erudovanými slovenskými literárnymi kritikmi aj kritičkami, a tak sa vskutku nebolo čoho obávať,“ si poviete, že nesklamala ani na záver. Žeby ironizovala dnešný svet, kde všetko ide ľahšie cez posteľ a známosti?

Mohli by sme polemizovať donekonečna. Kniha je plná paradoxov a je odlišná od tých pásovo tlačených. Nebola to moja šálka kávy, druhú si už neprosím, ale... chutila mi.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Ivana Gibová
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Marenčin PT
  • Počet strán: 163
  • Dátum vydania: utorok, 01 január 2013
  • Žáner: humor, satira
  • Poznámka: Vydanie knihy bolo financované Ministerstvom kultúry SR.
Čítané 1773 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.