piatok, 14 november 2014 22:12

Analfabetka, ktorá vedela počítať

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(5 hlasov)
Analfabetka, ktorá vedela počítať Analfabetka, ktorá vedela počítať

Jonas Jonasson vynašiel geniálny recept na bestsellerový koktail: fraškovité, originálne postavy a postavičky, množstvo nepravdepodobných stretnutí a náhod, kopa humorných situácií, poriadna dávka svetovej histórie, za lyžičku satiry a láskavého humoru, štipka švédskej vidieckej idylky, a... atómové bomby. V autorovej prvotine recept zafungoval na jednotku, Analfabetkou podľa mnohých podliezol vlastnú vysoko nasadenú latku. Ale aj tak stojí za prečítanie.

Informácia na úvod pre tých, ktorí sa už s Jonasom Jonassonom zoznámili: Analfabetka nie je Storočný starček. Dobrá rada (zadarmo) pre tých, ktorí tohto severského autora ešte nepoznajú: začnite Analfabetkou a Starčeka si odložte ako čerešničku na torte do pohodlíčka pri vianočnom stromčeku.

Analfabetka je analfabetkou vlastne iba na začiatku.

Analfabetka je analfabetkou vlastne iba na začiatku, nepotrvá dlho (iba asi tak štvrtinu knihy) a čítať sa naučí. Čoskoro „zožerie“ jednu celú juhoafrickú knižnicu a v poslednej štvrtine nejednu švédsku. Autor sa snažil pomocou hlavnej postavy Nombeko Mayeki upozorniť na sociálnu skupinu čiernych analfabetov žijúcich v slumoch Johannesburgu, v Sowete, v najväčšom meste chatrčí a latrín v Juhoafrickej republike. Tých, ktorí nikdy nedostali šancu chodiť do školy a vyhrabať sa z vlastných sračiek. Prepáčte za výraz, ja také nezvyknem používať, Jonas Jonasson však áno, v tejto knihe na môj decentný vkus trochu príliš často.

Kým sa Nombeko podarí naučiť čítať, nechať sa zraziť primitívnym nukleárnym inžinierom a spolu s atómovou bombou utiecť do Švédska, musí ešte postúpiť na kariérnom rebríčku z vynášačky latrín na šéfku latrínovej pobočky v sowetskom sektore B. Vďaka jej geniálnemu matematickému mozgu to ide veľmi rýchlo, čo je podľa mňa škoda, lebo práve prvá tretina knihy ma zaujala najviac. Autor tu svojím typickým láskavým humorom predstavuje problémy tejto zabudnutej a zanedbanej skupiny obyvateľstva v šesťdesiatych rokoch minulého storočia: rasizmus, nevzdelanosť, katastrofálna hygiena, sexizmus...

A keďže Nombeko vo Švédsku spoznala muža svojich snov, atómová bomba, obložená stovkami vankúšov, dobre poslúžila ako pevná podložka pre milostné hrátky týchto dvoch...

V ďalších častiach sa humor mení na cynizmus, akoby sa autorovi čoraz ťažšie hľadali vtipné situácie. Nombeko sa stala obeťou autonehody skorumpovaného súdu, dostala sa do domácnosti a zároveň fabriky na výrobu atómových bômb prechlastaného inžiniera Westhuizena a už to išlo – objavila knižnicu, fyziku, vyššiu matematiku a čistiace prostriedky, vyriešila zopár technických detailov týkajúcich sa atómových bômb a poďho do Švédska! Jedna z bômb sa tam jednou z majstrovky vykonštrovaných náhod dostala tiež. A keďže Nombeko vo Švédsku spoznala muža svojich snov, atómová bomba, obložená stovkami vankúšov, dobre poslúžila ako pevná podložka pre milostné hrátky týchto dvoch...

„Nombeko by sa postupne určite vypracovala na úroveň šéfovej pravej ruky, pravda, keby to nebola ona, ale najmä keby nemala chybnú farbu pleti. Preto jej musel vystačiť titul slúžka, hoci popri upratovaní prečítala všetky správy šéfa výskumného tímu, hrubé bachanty opisujúce problémy, výsledky testov a analýz. Slovom, všetko to, do čoho sa inžinier radšej ani nepúšťal.“

Zdá sa vám to akési pritiahnuté za vlasy? Veď aj je.

Zdá sa vám to akési pritiahnuté za vlasy? Veď aj je, a to som zďaleka neprezradila všetko. Priateľ hlavnej hrdinky, Holger, tiež stojí za to. A jeho identické dvojča s identickým menom rovnako. Ich príbeh tiež nie je (ani na švédske pomery) celkom každodenný. No a ešte stále je tu tá bomba, diamanty, čínske sestry, izraelskí agenti a kopa ďalších dejových línií, ktoré stoja za prečítanie. Mne sa Starček páčil viac, Analfabetka sa mi miestami zdala trochu „too much“. Irónia, cynizmus a kváziintelektuálne poznámky potlačili láskavosť a bezprostrednosť, ktoré prevládali v Starčekovi.

V Jonassonovom pestrom, dynamicky namiešanom koktaile nájdete všetko.

Napriek tomu vám Analfabetku odporúčam. Pobavíte sa. Zasmejete sa. V Jonassonovom pestrom, dynamicky namiešanom koktaile nájdete všetko: trochu si zopakujete dejepis, možno sa pozastavíte nad vecami, ktoré ešte stále zaťažujú náš svet: rasizmus, fundamentalizmus, royalizmus a hlavne bezhraničná (doslova) ľudská hlúposť...

Recenziu som začala rozdávaním dobrých rád, tak si dovolím dať jednu aj nakoniec: nalejte si k čítaniu Analfabetky pohár červeného, pomôže vám naladiť sa na Jonassonovu nôtu.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Jonas Jonasson
  • Národnosť: švédska
  • Knihu vydalo: IKAR
  • Počet strán: 352
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 máj 2014
  • Žáner: humor, satira
  • Poznámka: Zo švédskeho originálu Analfabeten som kunde räkna.
Čítané 2533 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.